Na firmy sú náročnejší, no v práci dlho nevydržia. Reč je o mladých pracovníkoch narodených približne medzi rokmi 1997 až 2012 – teda o ľuďoch z takzvanej generácie Z. Neraz ide o mladých, ktorí „menia pravidlá hry", a ich prístup k práci sa podľa odborníkov vymyká zo zaužívaného vzorca. Okrem toho skúsenosti slovenských zamestnávateľov potvrdzujú, že prácu menia oveľa častejšie ako ich starší kolegovia.
Realita v mnohých zahraničných firmách však ukazuje, že ich odchody nie sú vždy len dobrovoľné. Prieskum platformy Intelligent.com poukázal na to, že šesť z desiatich zamestnávateľov prepustilo niektorých pracovníkov z generácie Z krátko po tom, čo ich prijali.
Podobné zistenia priniesol aj portál Euronews, podľa ktorého mladí často čelia kritike pre slabé komunikačné schopnosti, nižšiu profesionalitu či odlišný prístup k autorite. Manažéri ich vnímajú ako generáciu náročnú na vedenie, ktorá odmieta tradičné hierarchie a vyžaduje si individuálny prístup.
Zo spomínaného prieskumu tiež vyplýva, že časť zamestnávateľov po negatívnych skúsenostiach váha s opätovným prijatím čerstvých absolventov vysokých škôl. Až tri štvrtiny opýtaných pritom uviedli, že s veľkou časťou prijatých absolventov boli nespokojní. Vzniká tak paradox. Mladí síce často odchádzajú sami, lebo hľadajú lepšie podmienky, ale zároveň sa aj firmy rýchlejšie rozhodujú ukončiť s nimi spoluprácu.
Čítajte viac Firmy panikária, spotrebitelia sú len naoko optimistickí, upozorňuje analytik
Čo sa týka skúseností firiem na Slovensku, Zuzana Rumiz, generálna manažérka najväčšej personálnej agentúry u nás ManpowerGroup, hovorí, že zatiaľ o tomto trende nemáme dostupné štatistiky. „Skôr pozorujeme iný trend – mladí ľudia častejšie sami odchádzajú zo zamestnania, ak nenachádzajú súlad s firemnou kultúrou, pracovnými podmienkami alebo kariérnymi možnosťami," priblížila Rumiz.
Podľa odborníčky z praxe platí, že ak očakávania mladých nie sú naplnené, sú pomerne rýchlo ochotní zmeniť svojho zamestnávateľa. „To môže vytvárať dojem vyššej fluktuácie, no nie je to primárne dôsledok prepúšťania, ale aktívnej voľby zo strany mladých zamestnancov,“ dodala Rumiz.
Generálna riaditeľka agentúry MAXIN'S Group Katarína Garajová však pre Pravdu povedala, že existujú dôvody, pre ktoré dostávajú mladší zamestnanci výpovede častejšie. „Generácia Z je technicky zdatná, ale zároveň veľmi mobilná. Podľa prieskumu Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení až 50 percent mladých zamestnancov z tejto generácie plánuje odísť z práce do šiestich mesiacov, čo vytvára tlak na firmy, aby si ich vedeli udržať. Zamestnávatelia ich prepúšťajú častejšie než starších kolegov, najmä kvôli nerealistickým očakávaniam, slabšej pracovnej morálke a citlivosti na kritiku," hovorí Garajová s tým, že kvôli nízkej nezamestnanosti na našom trhu práce si napriek tomu môže táto generácia prácu vyberať.
Majú oveľa vyššie očakávania
To, že zamestnanci generácie Z majú od práce vyššie očakávania ako ľudia z ostatných generácií, potvrdzuje aj spomínaná Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení. „Už automaticky očakávajú flexibilitu, či už v podobe home office, alebo hybridného režimu, očakávajú rýchly kariérny rast, vysoké platové ohodnotenie, atraktívne benefity či priestor na rozvoj. Ďalej kladú dôraz na zmysluplnú prácu, work-life balance, pozerajú aj na to, či ich zamestnávateľ reflektuje na environmentálne otázky. Ak chýba vzájomná dôvera a súlad medzi očakávaniami, pracovný pomer sa často končí, a to nielen zo strany zamestnávateľa, ale aj samotných zamestnancov, ktorí odchádzajú práve preto, že sa ich očakávania nenaplnili," povedala pre Pravdu hovorkyňa asociácie Miriam Filová.
Podľa zamestnávateľov je problémom aj to, že mladší pracovníci sú firmám menej lojálni ako ich starší kolegovia. Rovnako majú problém vydržať pri náročnejších úlohách a v prípade, že sa objaví zaujímavá príležitosť, neváhajú dať výpoveď a posunúť sa ďalej. „Firmy, ktoré nedokážu ponúknuť prostredie zodpovedajúce týmto požiadavkám, majú preto problém mladých ľudí prilákať aj udržať. Z tohto dôvodu môžu byť aj investície zo strany zamestnávateľov bez dlhodobej návratnosti," doplnila Filová.
Generácia Z tak stavia pred zamestnávateľov nové výzvy. Kým starší kolegovia boli zvyknutí na pevne nastavené hierarchie, mladí prichádzajú s úplne inou mentalitou. „Gen Z nie je len ďalšia generácia. Sú to ľudia, ktorí vyrastali vo svete plnom technológií, neistôt a rýchlych zmien. Hľadajú autentickosť, chcú prácu, ktorá má zmysel, a vyžadujú partnerstvo, nie hierarchiu,“ hovorí Martina Magic, predsedníčka Slovenskej asociácie koučov.
Čítajte viac Sviatky zrušené, pracujúci zaplatia: Otvorené obchody zaťažia predajcov, no štátu prinesú minimum peňazí
Už minuloročný prieskum JobsIndex pre spoločnosť Alma Career ukázal, že ľudia vo veku 18 až 24 rokov dávajú výpovede častejšie ako zamestnanci z ostatných generácií. Prieskum zároveň potvrdil, že plánovanie zmeny práce je medzi mladými už takmer bežnou súčasťou kariérnej cesty.
Takmer polovica všetkých respondentov uviedla, že o zmene zamestnávateľa uvažuje, pričom desať percent bolo pripravených podať výpoveď ihneď. V prípade generácie Z je tento podiel ešte vyšší – až 78 percent mladých zamestnancov priznalo, že o odchode z práce už reálne premýšľa. Dôvody sú pritom veľmi konkrétne: nespokojnosť s platom, potreba lepšej náplne práce, hodnotovo zodpovednejšie prostredie či transparentnejšie podmienky.
Dáta tieto trendy potvrdzujú. Až dve tretiny príslušníkov generácie Z očakávajú od zamestnávateľa jasný work-life balance, vyše 60 percent zdôrazňuje potrebu zmysluplnej práce a pre viac ako polovicu je rozhodujúci priestor na kariérny rast a sebarozvoj. Významné sú aj očakávania voči samotným lídrom. „Ak si firma chce udržať mladých ľudí, musí prehodnotiť spôsob, akým s nimi komunikuje, ako ich vedie a podporuje ich rast,“ dodáva Magic.
Firmy pátrajú po starších
Aký je výsledok? Firmy sa pomaly otáčajú a nových zamestnancov už čoraz častejšie hľadajú nie medzi mladými, ale medzi staršími uchádzačmi. Kým ešte pred pár rokmi patrili medzi rizikovú skupinu, dnes sa situácia mení v ich prospech. Podľa agentúry MAXIN’S Group rastie počet zamestnávateľov, ktorí cielene otvárajú pozície aj pre ľudí nad 55 rokov. Najviac sa im darí v logistike, vo výrobe a v administratíve, kde sa cení najmä spoľahlivosť, zodpovednosť a dlhodobá pracovná morálka.
„Stáva sa, že kandidát 50+ si nájde prácu rýchlejšie než čerstvý absolvent. Má viac skúseností, stability a menšie mzdové očakávania. Pre firmy je to často istejšia voľba,“ hovorí výkonný riaditeľ MAXIN’S Group Branislav Jančuška.
Čítajte viac Automobilka Jaguar Land Rover začala po kyberútoku s obnovou výroby v nitrianskom závode
Najväčší záujem o starších zamestnancov eviduje agentúra v profesiách ako skladník, vodič vysokozdvižného vozíka či pracovník vo výrobe, no pribúdajú aj pracovné miesta v administratíve a službách. Tam je vek čoraz menej podstatný — rozhodujú schopnosti, spoľahlivosť a skúsenosti. Menej priaznivá je situácia v odvetviach s väčšou fyzickou záťažou, ako sú stavebníctvo či ťažký priemysel, kde sú vyššie nároky na kondíciu. „Ak to povaha pracovnej pozície umožňuje, firmy zvyšujú vekové hranice. V nevýrobnom sektore vek prestáva byť rozhodujúcim faktorom,“ dopĺňa Jančuška.
Z regionálneho pohľadu majú podľa Jančušku najlepšie šance uchádzači 55+ na západnom Slovensku, kde je dlhodobo nízka nezamestnanosť a firmy doslova bojujú o každého kvalifikovaného pracovníka. Naopak, na východe mimo veľkých miest, ako sú Košice a Prešov, zostáva pracovných príležitostí menej a konkurencia je vyššia.
Podľa údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny SR klesá počet nezamestnaných vo veku nad 50 rokov už niekoľko rokov po sebe. Tento trend potvrdzuje aj personálna agentúra. „Starší pracovníci prinášajú do firiem stabilitu a skúsenosť. Majú nižšiu mieru fluktuácie, čo je v dnešnej dobe veľká výhoda,“ dodáva Jančuška.
Podobný trend možno pozorovať aj v okolitých krajinách. V Česku rastie počet zamestnaných ľudí nad 55 rokov už päť rokov po sebe, najmä v administratíve a službách. V Rakúsku a Nemecku sa firmy dokonca snažia seniorov aktívne udržať v pracovnom procese — ponúkajú im skrátené úväzky či flexibilný pracovný čas. Aj Poľsko spúšťa programy na podporu „silver economy“, ktoré motivujú zamestnávateľov prijímať a vzdelávať starších pracovníkov.
Ľudí potrebujeme
Problémom však je, že zamestnávatelia na našom trhu práce si príliš nemôžu vyberať. Posledné roky ukázali, že starnutie populácie, ako aj zvýšená miera odchodov do predčasného dôchodku vyprázdňovali firmy. Bez nastupujúcej generácie to teda nepôjde.
Spoločnosti aj zamestnávateľské zväzy totiž dlhodobo upozorňujú na to, že naprieč celý trhom práce u nás chýba približne 100-tisíc kvalifikovaných ľudí. Zároveň aj napriek miernemu medziročnému nárastu počtu nezamestnaných v druhom štvrťroku tohto roka platí, že čísla nezamestnanosti sú stále na historických minimách. „Aktuálny počet nezamestnaných v druhom štvrťroku bol druhý historicky najnižší od začiatku roka 2021 (odkedy sa začala uplatňovať nová metodika). Historicky najmenej nezamestnaných bolo v druhom štvrťroku 2024 (sezónne neočistené dáta). Celkový počet nezamestnaných v porovnaní s predchádzajúcim 1. štvrťrokom (po sezónnom očistení) sa zvýšil o 1,8 percenta na 148,1 tisíca osôb," priblížil Štatistický úrad.
Čítajte viac Odbory hovoria o cynizme, firmy o toxickom kokteile: vládny balík má ozdraviť financie, no ľudia zaplatia navyše stovky eur
Firmy si tak nemajú z čoho vyberať. Zástupcovia Asociácie personálnych agentúr preto upozorňujú, že mladí ľudia z generácie Z budú dôležitým zdrojom ľudského kapitálu. Táto generácia by spolu so staršími mileniálmi postupom času začína predstavovať podstatnú časť globálnej pracovnej sily. Podľa štúdie spoločnosti Deloitte by už do roku 2030 mali predstavovať až 74 percent všetkých pracujúcich.
Prieskum, ktorý spoločnosť realizovala medzi vyše 23-tisíc respondentmi v 44 krajinách, ukazuje, že tieto generácie odmietajú tradičné hierarchie. Namiesto rýchleho postupu na najvyššie manažérske pozície sa sústreďujú na rovnováhu medzi prácou a osobným životom, neustále vzdelávanie a hľadanie zmysluplnosti v práci. Podniky tak budú musieť podľa expertov hľadať cestu, ako sa im prispôsobiť.
Personálne agentúry v tejto súvislosti upozorňujú, že ak chce byť spoločnosť pre týchto ľudí atraktívna, musí ponúkať flexibilitu a zapájať ich do projektov, v ktorých vidia zmysel. „Generácia Z prináša do firiem digitálne zručnosti, schopnosť rýchlo sa učiť a chuť meniť veci k lepšiemu. Firmy, ktoré sa im prispôsobia a ponúknu prostredie, kde sa cítia rešpektovaní a vypočutí, získajú nielen nových zamestnancov, ale aj angažovaných partnerov pre dlhodobý rozvoj,“ upozorňuje asociácia.
Podľa odborníkov sa tak pred slovenskými firmami otvára nová éra riadenia ľudských zdrojov, v ktorej už nebude stačiť len reagovať na potreby jednotlivých generácií, ale ich prepájať. „Ak dokážeme skombinovať technologické zručnosti mladších a skúsenosť starších kolegov, vzniká prostredie, v ktorom sa učia obe strany,“ zdôrazňuje Jérôme Texier z Orange Business Service. Práve mentoring a vzájomné učenie sa medzi generáciami podľa neho pomáha budovať zdravú firemnú kultúru a znižuje riziko fluktuácie.
Čítajte viac Ako bude vyzerať uťahovanie opaskov za miliardy eur? Firmy odkazujú vláde, aby vyložila karty na stôl
Budúcnosť trhu práce tak bude patriť firmám, ktoré sa prispôsobia rýchlosti zmien a dokážu rozvíjať ľudský kapitál naprieč vekom i profesiami. „Deväťdesiat percent profesií, ktoré tu budú o sto rokov, dnes nepoznáme,“ pripomína Jakub Fekiač z Edgar Baker. Aj preto sa dôraz presúva od rutiny k sústavnému učeniu. Ako dodáva Andrej Kubiš z Bavaris Facility Service, „kľúčom je flexibilné vzdelávanie ďalších generácií a odvaha meniť zaužívané procesy.“ Len tak si Slovensko dokáže udržať konkurencieschopnosť v čase, keď sa práca mení rýchlejšie než kedykoľvek predtým.
