Najvýraznejšie oslabenie pocítil priemysel, kde nálada klesla až o 6,7 bodu na mínus 3,7 bodu, teda najnižšiu hodnotu za posledný polrok. Dôvodom sú rastúce zásoby a slabnúce očakávania produkcie, predovšetkým v energeticky náročných odvetviach. Negatívne čísla priniesol aj sektor služieb, ktorý sa prepadol o 3,3 bodu na mínus 0,3 bodu. Podľa analytika za tým stojí zhoršenie podnikateľskej situácie najmä v realitnom segmente.
Čítajte viac Slovensko na gréckej ceste do pekla? Atény ukázali, ako padnúť na dno a vstať z popola
Jediným svetlejším bodom je spotrebiteľská dôvera, ktorá po dlhšom období poklesu mierne vzrástla. Posunula sa o 2,1 bodu na mínus 22,3 bodu, no stále zostáva výrazne pod dlhodobým priemerom. Domácnosti zmiernili obavy zo straty zamestnania a vlastných financií, ale pesimizmus je naďalej hlboký, čo podľa Boháčka naznačuje, že ochota míňať ostane obmedzená.
Obchodníci síce hlásia vyšší dopyt v špecializovaných predajniach a stavebníctvo eviduje lepšie portfólio objednávok, tieto pozitívne signály však nedokázali vyvážiť pesimizmus v kľúčových odvetviach. Medziročne je indikátor sentimentu slabší o 4,9 bodu a zaostáva za dlhodobým priemerom o 8,6 bodu.
Čítajte viac Sviatky zrušené, pracujúci zaplatia: Otvorené obchody zaťažia predajcov, no štátu prinesú minimum peňazí
Výhľad pre slovenskú ekonomiku tak ostáva podľa analytika skôr pochmúrny. Aj keby sa pozitívnejší pohľad spotrebiteľov postupne pretavil do vyššej spotreby, celkový rast HDP sa v roku 2025 s istotou nevyšplhá nad jedno percento. „Spotreba domácností by sa mala po troch rokoch v budúcom roku opäť dostať do záporného pásma,“ upozorňuje Boháček. Rizikom ostáva aj slabší výkon priemyslu v dôsledku klesajúcich zahraničných objednávok a rastúcich zásob, čo môže viesť k obmedzovaniu produkcie. Prognózy tak rátajú s rastom HDP v roku 2026 len na úrovni 0,6 percenta.
