Pekári a mlynári sú presvedčení, že navýšenie zdrojov pre rezort obrany o 150 miliónov eur, o ktorom sa rokuje v rámci štátneho rozpočtu pre nasledujúci rok, by malo čiastočne smerovať aj na obranu domácej výroby kritických potravín, akými sú napríklad chlieb, múka a pečivo. SZPCC a mlynári podotkli, že Poľsko plánuje investovať za dva roky do ochrany kritickej infraštruktúry cez 2,3 miliardy eur.
Predseda predstavenstva SZPCC Milan Lapšanský zdôraznil, že vláda má teraz šancu ukázať, že jej na obrane sebestačnosti vo výrobe základných potravín záleží nielen v programovom vyhlásení, ale aj v realite. „Ak sa nájdu každoročne stovky miliónov na podporu energií pre domácnosti, je potrebné zabezpečiť, aby vo vykúrených bytoch mali ľudia aj čo jesť,“ dodal Lapšanský.
SZPCC súčasne priblížil, že Poľsko investuje do kybernetickej bezpečnosti cez projekt Cybershield v rokoch 2025 a 2026 viac ako 2,3 miliardy eur. 700 miliónov eur pritom pôjde na ochranu kritickej infraštruktúry, vrátane potravinárstva.
Čítajte viac Rekordná úroda, mizerné tržby: zrno zo slovenských polí sa mení na krmivo a lacný export, chlieb lacnejší nebude
„Legislatíva vzťahujúca sa na slovenské podniky kritickej infraštruktúry si pritom vyžaduje investície dosahujúce aj stovky tisíc eur ročne na jednu výrobnú prevádzku, čo je obrovskou záťažou. Mnohé by preto museli pristúpiť k navyšovaniu odbytových cien, keďže financiami na tieto opatrenia nedisponujú,“ doplnil SZPCC, ktorý už dlhodobo upozorňuje na absenciu relevantnej podpory potravinárstva na Slovensku a na extrémny a ďalej rastúci dovoz pekárskej produkcie najmä zo západnej Európy. Dovoz realizujú zahraničné reťazce, ktoré ročne zvyšujú saldo zahraničného obchodu Slovenska v obchode s potravinami o 200 miliónov eur.
Čítajte viac Slovensko na rázcestí: dokáže sa poľnohospodárstvo prispôsobiť Bruselu a zároveň nasýtiť vlastnú krajinu?
Lapšanský upozornil, že SR je krajina hraničiaca so štátom vo vojnovom konflikte a je aj hraničnou krajinou NATO. „Aj keď je štát v konsolidácii, na rizikové situácie sa musí pripravovať. Vezmime si aspoň v tomto príklad z Fínska, ktoré bolo ako jediné počas pandémie pripravené aj z pohľadu zásob ochranných prostriedkov, na čom štát v konečnom dôsledku obrovsky ušetril. Nemusel totiž nakupovať predražené rúška či dezinfekciu od špekulantov,“ uviedol Lapšanský. Ak sa Slovensko nezačne pripravovať na prípadný nedostatok potravín, môže podľa neho dôjsť ku katastrofe.
Zodpovednosť pritom bude podľa Lapšanského niesť nielen štát, ale aj konkrétni politici a strany, ktoré nereagovali v čase, keď sa bolo ešte možné pripraviť. „V prípade krízy, živelnej pohromy značného rozsahu či nebodaj vojny nebude na Slovensku dostatok základných potravín a ľudia si ich nebudú mať ani za čo kúpiť,“ zdôraznil Lapšanský.
Slovenský zväz pekárov, cukrárov a cestovinárov združuje výrobcov z celého Slovenska. Má viac ako 520 členov od SZČO až po veľké pekárne vo všetkých regiónoch Slovenska. Členovia zväzu každodenne zabezpečujú väčšinu spotreby chleba, pečiva, cukrárskych výrobkov i cestovín Slovákov a zamestnávajú viac ako 12 200 pracovníkov.
Čítajte viac Na chvoste Európy: Slovensko je najhoršie v EÚ v dostupnosti kvalitného jedla
