Suma podľa Intelu zahŕňa predtým prisľúbené dotácie 5,7 miliardy dolárov z programu CHIPS na podporu výroby čipov v USA, ktoré doteraz vláda nevyplatila. Jej súčasťou sú tiež dotácie v hodnote 3,2 miliardy dolárov pridelené firme v rámci programu Secure Enclave, ktorého cieľom je zabezpečiť spoľahlivé dodávky čipov pre obranu USA.
"Táto investícia vo výške 8,9 miliardy dolárov je doplnkom k dotáciám 2,2 miliardy dolárov z programu CHIPS, ktoré už Intel dostal. Celková investícia tak predstavuje 11,1 miliardy dolárov, "uviedla spoločnosť Intel.
Agentúra Bloomberg v pondelok napísala, že Trumpova administratíva chce získať desaťpercentný podiel v Intele výmenou za granty v hodnote 7,9 miliardy dolárov, ktoré boli pre firmu v rámci programu CHIPS schválené za administratívy predchádzajúceho prezidenta Joea Bidena.
Trump v piatok najprv informoval, že vedenie Intelu s poskytnutím podielu vláde súhlasilo. O niečo neskôr uviedol, že vláda už podiel získala. „Spojené štáty za tieto akcie nič nezaplatili a tieto akcie teraz majú hodnotu zhruba 11 miliárd dolárov,“ napísal Trump na svojej sociálnej sieti Truth Social. „Je to skvelá dohoda pre Ameriku a tiež skvelá dohoda pre Intel,“ dodal.
Dosiahnutie dohody potvrdil aj minister obchodu Lutnick. „Spojené štáty teraz vlastnia desať percent Intelu,“ napísal na sociálnej sieti X. Dohoda je podľa neho „spravodlivá pre Intel aj pre americký ľud“.
Intel kedysi dominoval trhu s polovodičmi, ale už niekoľko rokov sa potýka s problémami. Najmä v oblasti čipov pre umelú inteligenciu (AI) zaujal vedúcu pozíciu špecialista na grafické karty Nvidia. Intel je navyše pod silnejším tlakom aj vo svojom tradičnom odbore, ktorým sú procesory pre osobné počítače a čipy pre dátové centrá.
