Trumpove nové clá zasiahnu celý svet. Uvalil ich na desiatky krajín, začnú platiť o týždeň

„Niektorí obchodní partneri súhlasili alebo sú blízko súhlasu s významnými obchodnými a bezpečnostnými záväzkami voči Spojeným štátom, čím dávajú najavo úprimnú snahu trvalo odstrániť obchodné bariéry, ktoré prispeli k vyhláseniu národného stavu núdze v (predchádzajúcom exekutívnom príkaze),“ uvádza sa v novom výnose.

Čítajte viac Trump už vybral na clách za polrok viac ako vlani za celý rok

Takzvané recipročné clá začne americká strana vyberať minútu po polnoci sedem dní po vydaní príkazu, teda 7. augusta. Táto lehota má umožniť colným orgánom pripraviť sa po technickej stránke. Clá na časť dovozu z Kanady Trump zvýšil samostatným výnosom zo 25 na 35 percent s účinnosťou od dnešného dňa.

Nové clá sa týkajú 69 obchodných partnerov Spojených štátov vrátane Európskej únie. Ak by sa jednotlivé členské štáty dvadsaťsedmičky rátali samostatne, hovorili by sme až o 96 partneroch USA. Tovar z krajín, ktoré nie sú uvedené v zozname, bude podliehať základnej colnej sadzbe vo výške desať percent, uvádza sa v príkaze.

Pred vypršaním lehoty Trump oznámil viacero bilaterálnych dohôd – napríklad s Britániou, Japonskom, EÚ alebo Vietnamom. Títo partneri si výmenou za rôzne ústupky vyjednali nižšie colné sadzby, než Trump pôvodne plánoval. Niektoré krajiny však ani nedostali príležitosť rokovať s americkou administratívou, upozornila agentúra Reuters.

Na väčšinu tovarov z EÚ sa na základe obchodnej dohody uzavretej počas víkendu bude vzťahovať clo vo výške 15 percent, čo platí aj pre dovoz automobilov. Pri niektorých strategických produktoch, ako sú lietadlá alebo vybrané chemikálie, bude platiť nulové clo – a to pri dovoze do USA aj pri vývoze z nich.

Cieľom opatrenia je „reštrukturalizovať svetový obchod v prospech amerických pracovníkov“, uviedol Biely dom vo vyhlásení. Trump označuje novo zavádzané clá za recipročné, aj keď obchodní partneri neuplatňujú clo v rovnakej výške na americký tovar. Administratíva tento postup odôvodňuje najmä existenciou netarifných prekážok a dlhodobo tvrdí, že vychádza predovšetkým z výšky obchodného deficitu.

„Niektorí obchodní partneri, hoci sa zapojili do rokovaní, predložili podmienky, ktoré podľa môjho názoru dostatočne neriešia nerovnováhu v našich obchodných vzťahoch alebo sa neprispôsobili Spojeným štátom v otázkach hospodárstva a národnej bezpečnosti,“ uviedol Trump vo svojom príkaze.

Dohoda s Čínou ešte nepadla

Vysokopostavený predstaviteľ Bieleho domu agentúre Reuters povedal, že bude oznámených ešte niekoľko obchodných dohôd a že napríklad v prípade Číny rozhodnutie ešte nepadlo. „Máme nejaké dohody,“ uviedol. „Ale nechcem predbiehať prezidenta Spojených štátov s oznamovaním týchto dohôd“.

Ak majú Spojené štáty s niektorou krajinou prebytok zahraničného obchodu, podľa tohto predstaviteľa bude dovozné clo predstavovať desať percent; ak majú len nízky obchodný schodok, clo je 15 percent. V súvislosti s vysokými clami na tovar z Kanady, ktorá je po Mexiku druhým najväčším obchodným partnerom USA, povedal, že kanadskí predstavitelia „neprejavili rovnakú mieru konštruktívneho konania, akú sme videli na mexickej strane“.

Čítajte viac 15:0 pre Trumpa? Američanom zaplatíme stovky miliárd eur, no naše automobilky sú z najhoršieho vonku

Trump vo štvrtok po telefonáte s prezidentkou Claudiou Sheinbaumovou predĺžil Mexiku lehotu na ďalšie rokovania o obchodných vzťahoch o 90 dní s cieľom dosiahnuť novú obchodnú dohodu. Medzitým bude naďalej platiť aktuálne 25-percentné clo na dovoz mexického tovaru do USA.

„Prvá vec, ktorú treba poznamenať, je, že si nie sme úplne istí, či sa pre tieto krajiny jedná o konečné sadzby, alebo či sú stále predmetom rokovaní… keď sa pozrieme na tlmenú reakciu trhov, je to zrejme určité vyčkávanie typu, je toto už naozaj? Alebo sa povedú ďalšie rokovania?“ povedala agentúre Reuters ekonómka Illiana Jainová zo spoločnosti Westpac v Sydney.

Švajčiarsko a Nórsko sa usilujú o ďalšie rokovania

Švajčiarska vláda vyhodnocuje situáciu po tom, ako administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa oznámila, že na dovoz tovaru z alpskej krajiny od 7. augusta uvalí 39-percentné clo. Rovnako ako nórska vláda dala najavo, že sa usiluje o ďalšie rokovania, píše agentúra Reuters.

Agentúra Bloomberg pripomína, že Trump pôvodne Švajčiarsku hrozil zavedením 31-percentných ciel a ich novú sadzbu agentúra označuje za jednu z najvyšších na svete. Nové oznámenie marí nádej, že si Švajčiarsko dokáže s USA zabezpečiť výhodnejšiu obchodnú dohodu. Nové podmienky sú preneho výrazne horšie ako napríklad tie pre EÚ, Japonsko a Južnú Kóreu, ktoré si s EÚ dokázali vyjednať 15-percentnú dovoznú prirážku.

„Švajčiarsko bolo a je v kontakte s zodpovednými úradmi v Spojených štátoch,“ uviedla dnes ráno švajčiarska federálna vláda. Dodala, že „naďalej sa usiluje o vyjednanie riešenia“ a analyzuje teraz, ako postupovať ďalej.

Čítajte viac Expert: Trump varí demokraciu v USA ako žabu. Je to politický jednorožec

Bloomberg uvádza, že farmaceutické výrobky vlani tvorili skoro polovicu švajčiarskeho vývozu do Spojených štátov a že ekonomika alpskej krajiny do miery do veľkej miery závisí od výkonu farmaceutických gigantov, ako je Novartis alebo Roche Holding. Vplyv dodatočných dovozných poplatkov, ktoré Trump hrozí uvaliť na tento sektor, zostáva nejasný.

Nórska ministerka obchodu a priemyslu Cecilie Myrsethová podľa Reuters povedala, že Oslo sa naďalej usiluje o obchodnú dohodu s Washingtonom. Podľa Trumpovho nariadenia sa na tovar z tejto škandinávskej krajiny, ktorá rovnako ako Švajčiarsko nie je členom EÚ, majú vzťahovať 15-percentné clá.

Kanada je sklamaná

Kanadská vláda je sklamaná krokom amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý od 1. augusta navýšil colnú sadzbu na časť kanadského dovozu na 35 percent. Na platforme X to uviedol premiér Mark Carney. Zároveň zdôraznil, že Kanada sa aj naďalej zaväzuje plniť povinnosti vyplývajúce z dohody o voľnom obchode medzi USA, Mexikom a Kanadou (USMCA). Tovar, na ktorý sa dohoda vzťahuje, Trump už skôr z ciel vyňal.

„Môžeme si dať viac, ako nám kedy môže zobrať akákoľvek zahraničná vláda – tým, že budeme stavať s kanadskými pracovníkmi, kanadskými zdrojmi a pol biliónom dolárov nových investícií,“ napísal kanadský premiér.

„Uplatnenie dohody (USMCA) zo strany USA znamená, že priemerná colná sadzba USA na kanadský tovar zostáva jednou z najnižších zo všetkých obchodných partnerov. Ostatné sektory našej ekonomiky – vrátane drevárskeho, oceliarskeho, hliníkárskeho a automobilového priemyslu – sú však silne ovplyvnené americkými clami,“ dodal.

Pri týchto sektoroch sa podľa neho bude Ottawa snažiť chrániť pracovné miesta okrem iného investíciami, vládnymi nákupmi domáceho tovaru alebo diverzifikáciou exportných trhov.

Zvýšenie ciel americká administratíva vysvetlila údajnou mimoriadnou situáciou spočívajúcou v prúdení nelegálnych drog cez severnú hranicu. Konkrétne Trump dlhodobo clá na kanadský dovoz odôvodňuje tým, že Ottawa podľa neho dostatočne nebráni pašovaniu opioidu fentanyl.

„Kanada tvorí iba percento dovozu fentanylu do Spojených štátov, napriek tomu však vykonávame historické investície do bezpečnosti hraníc – tisícky nových policajtov, letecký dohľad a najprísnejšie zákony týkajúce sa hraníc v našej histórii,“ uviedol k tomu Carney.