Podľa predbežného odhadu európskeho štatistického úradu Eurostat sa hrubý domáci produkt (HDP) v období apríl až jún sezónne upravene zvýšil len veľmi mierne – v eurozóne medzikvartálne o desatinu percenta a v EÚ o dve desatiny. V porovnaní s prvým štvrťrokom, keď rast v eurozóne dosiahol šesť desatín a v EÚ päť desatín percenta, ide o výrazné spomalenie.
Ide o najslabšie tempo hospodárskeho rastu od konca roka 2023. Napriek tomu sa vo všetkých členských štátoch zaznamenal medziročný rast ekonomiky. V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka sa HDP v eurozóne zvýšil o 1,4 % a v celej EÚ o 1,5 %.
Spomedzi krajín, za ktoré boli údaje k dispozícii, najvýraznejší rast HDP v druhom štvrťroku zaznamenalo Španielsko, nasledované Portugalskom a Estónskom. Pokles hospodárskej aktivity hlásilo Írsko, ako aj Nemecko a Taliansko.
Zatiaľ čo aktuálny vývoj poukazuje na spomalenie tempa rastu, pozitívnym signálom pre ďalšie mesiace môže byť zlepšenie nálady medzi podnikateľmi a spotrebiteľmi. Dôvera v ekonomiku eurozóny v júli vzrástla výraznejšie, než sa očakávalo, a dosiahla najvyššiu úroveň za posledných päť mesiacov.
Podľa prieskumu Európskej komisie sa celkový indikátor ekonomického sentimentu (ESI) v eurozóne zvýšil z júnových 94,2 na 95,8 bodu. V celej EÚ stúpol o jeden bod na 95,3 bodu. K zlepšeniu prispela najmä vyššia dôvera v sektore služieb, priemysle, maloobchode aj medzi spotrebiteľmi. Mierny pokles dôvery bol zaznamenaný iba v stavebníctve.
V rámci najväčších ekonomík EÚ dôvera narástla najviac vo Francúzsku a Španielsku, nasledovali Nemecko a Taliansko. Naopak, pokles dôvery hlásili Holandsko a Poľsko.
Indikátor očakávaní v oblasti zamestnanosti (EEI) sa v eurozóne mierne zvýšil, zatiaľ čo v celej Únii zaznamenal mierny pokles. Obe hodnoty však zostávajú pod svojím dlhodobým priemerom.
Vývoj tak poukazuje na zložitú hospodársku situáciu, v ktorej síce dochádza k spomaleniu rastu, no zlepšujúca sa dôvera môže signalizovať stabilizáciu a možný návrat k silnejšiemu rastu v nasledujúcom období. Očakávania budú závisieť aj od vývoja inflácie, úrokových sadzieb a vonkajšieho dopytu.