Súčasťou dohody, ktorú prezident Trump označil za „najväčšiu, aká kedy bola uzavretá“, sú masívne záväzky zo strany EÚ. Únia sa zaviazala investovať v Spojených štátoch približne 600 miliárd dolárov a nakúpiť americkú energiu v hodnote 750 miliárd dolárov. K tomu sa pridávajú aj nákupy americkej vojenskej techniky v hodnote „stoviek miliárd dolárov“, čím sa má prispieť k vyrovnaniu obchodnej bilancie, ktorú Trump dlhodobo kritizoval.
Dohodnutá 15-percentná sadzba sa však netýka všetkých produktov. Naďalej zostáva v platnosti vysoké, 50-percentné, clo na dovoz európskej ocele a hliníka, čo je pre európsky ťažký priemysel stále bolestivý bod. Naopak, úplne bez ciel budú lietadlá a ich časti, niektoré chemikálie, farmaceutické výrobky či polovodičové zariadenia. Otázka ciel na liehoviny, ktorá je citlivou témou pre obe strany, zostáva zatiaľ nedoriešená a bude predmetom ďalších rokovaní.
Čítajte viac Aliancia proti Číne a jej dotáciám na kovy. USA sa dohodli s Európou
Analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák v tejto súvislosti hovorí, že podľa zverejnených detailov o dohode sú jej podmienky výhodnejšie pre USA, „ktoré maximálne využili svoje postavenie vo svetovej ekonomike, zatiaľ čo únia si napokon zvolila cestu väčších ústupkov". Lepšiu dohodu ako EÚ si vyrokovali napríklad Veľká Británia či Japonsko (clá vo výške desať percent).
Ministerka hospodárstva Denisa Saková (Hlas) vyhlásila, že pre EÚ a pre USA ide o kompromis. Colnú sadzbu vo výške 15 percent na väčšinu tovarov smerujúcich z Európy do Spojených štátov označila za dobrú správu pre Slovensko. „Namiesto hroziacich 30-percentných ciel, ktoré mali vstúpiť do platnosti už 1. augusta, sa podarilo dohodnúť kompromisnú sadzbu 15 percent pre väčšinu tovarov – vrátane automobilov. Je to dobrá správa pre Slovensko, pretože ide o významný krok, ktorý ochránil konkurencieschopnosť našich výrobcov a zachoval istotu pre tisíce zamestnancov v celej Európe,“ poznamenala šéfka rezortu hospodárstva.
Mohla byť dohoda aj lepšia?
Podľa Horňáka mala Európa postavenie a ekonomickú silu aj na to, aby si vyrokovala lepšiu dohodu. „Racionálny prístup EÚ však napokon prevážil živelný prístup amerického prezidenta, ktorý bol odhodlaný hrať najsilnejšími kartami až do konca. Vypuknutie obchodnej vojny by preto bolo takmer istým scenárom, únia si radšej zvolila istú cestu vyšších ciel než neistý výsledok obchodného sporu," doplnil odborník.
Podobne aj analytik Trinity Bank Lukáš Kovanda hovorí, že hlavným víťazom obchodnej dohody sa stal Trump. „Z hľadiska videnia sveta, ktoré presadzuje on (americký prezident, pozn. red.) a jeho administratíva vrátane jej ekonómov, dochádza k náprave dlhodobo asymetrického obchodného vzťahu USA a EÚ. Spojené štáty teraz uplatnia na väčšinu dovážaného tovaru nové, pätnásťpercentné clo, zatiaľ čo EÚ na dovoz z USA uvalí novú, nulapercentnú sadzbu. Žiadnu. Teda 15:0 pre Trumpa. Takto to Trump oznámi svojim voličom," sumarizuje expert.
Čítajte viac Dohoda s USA má kritikov: Trump si podľa Orbána dal von der Leyenovú na raňajky, Paríž hovorí o podriadenej Európe
Analytik z portálu Euractiv Radovan Geist však pre Pravdu povedal, že je ťažké si predstaviť, ako by Európa mohla vyjednať viac, ako sa jej teraz podarilo – najmä pri takom nepredvídateľnom partnerovi, akým je Trump. Podľa neho ide o neporovnateľné veci, pretože v každej zo spomínaných krajín je iná štruktúra obchodu a tiež iná miera obchodného deficitu, ktoré USA s danými krajinami majú.
Pre priblíženie – Obchodný deficit je situácia, keď hodnota tovarov a služieb, ktoré krajina dováža zo zahraničia, je vyššia ako hodnota tovarov a služieb, ktoré do zahraničia vyváža. Zjednodušene povedané, krajina viac minie na nákup zahraničných produktov, než zarobí predajom svojich vlastných produktov do sveta. Deficit vzniká vtedy, keď je výsledok obchodnej bilancie záporný. V tomto prípade to znamená, že USA viac tovaru z EÚ dovážali, než do Európy vyvážali.
Eurokomisár pre obchod a ekonomickú bezpečnosť Maroš Šefčovič, ktorý spolu s von der Leyenovou viedol rokovania s Američanmi, zdôraznil, že pri 30-percentných clách by sa obchodovanie s USA skončilo a milióny ľudí by prišli o prácu. Aktuálny výsledok označil za úspech, ktorý prehĺbi spoluprácu medzi EÚ a Spojenými štátmi.
Premiér Robert Fico (Smer) v tejto súvislosti povedal, že 15-percentné clá sú dobrým výsledkom hlavného obchodného vyjednávača únie Šefčoviča. Podotkol však, že diabol je skrytý v detailoch. „Všetkých nás bude zaujímať, čo obnáša záväzok EÚ nakúpiť americké energie za 750 miliárd dolárov a vyššie investície do produktov amerických zbrojoviek," doplnil Fico.
Aj podľa Geista z Euractivu sa stávka na eurokomisára zo Slovenska oplatila. „Faktom je, že rokovania viedol a tiež to, že nedopadli tak zle, ako hrozilo, že dopadnú. Ursula von der Layenová ho nie prvýkrát využila na riešenie politicky citlivej a zložitej situácie, čo sa jej vyplatilo," podotkol analytik.
Výhra pre firmy?
Podľa Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení mohlo byť pre nás finálne znenie dohody aj priaznivejšie. „Oceňujeme úsilie európskych vyjednávačov, na čele s podpredsedom Európskej komisie Marošom Šefčovičom, ktorí sa zaslúžili o dosiahnutie dohody a odvrátenie obchodnej eskalácie. Zároveň však zdôrazňujeme, že takýto významný dokument by si vyžadoval pokrokovejší výsledok a väčšie ústupky – čo však nie je zlyhaním európskej strany, ale obmedzenej ochoty k ústupkom zo strany partnera," vyjadrili sa firmy.
Čítajte viac Trump prezradil, koľko priniesli clá americkej ekonomike. EÚ volá po rýchlej dohode s USA
Kovanda z Trinity Bank dodáva, že aktuálna dohoda má okrem Trumpa aj ďalších víťazov. Medzi nich patria aj európske automobilky vrátane tých slovenských. Ak by totiž boli v hre avizované 30-percentné poplatky, pre našu krajinu by to znamenalo nielen výraznú stratu pracovných miest, ale aj spomalenie hospodárskeho rastu.
Do USA dovážame najmä autá. Zároveň platí, že automobilový priemysel ťahá našu ekonomiku a vyššie clá by preň mohli byť devastačné. Nová transatlantická dohoda zásadne mení podmienky pre automobilový sektor EÚ, keďže redukuje tarifu pre vstup na americký trh z pôvodných 27,5 percenta na novú sadzbu 15 percent. „V každom prípade je táto dohoda lepšia ako situácia bez nej a pre automobilový priemysel je dokonca výhodnejšia ako to, čo majú teraz," podotkol Geist.
„V tomto svetle je pozitívnou správou, že slovenské automobilky budú čeliť zhruba o polovicu nižšiemu clu, než sa pôvodne predpokladalo. Stále však bude zaťaženie dovozu z európskych automobiliek násobne vyššie, než to bolo pred nástupom Donalda Trumpa," upozornil Horňák.
Čítajte viac Financial Times: EÚ sa chystá výrazne zvýšiť clá na dovoz z Ukrajiny
Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení upozorňuje, že pre Slovensko, ktoré má jednu z najotvorenejších ekonomík v rámci EÚ, ide o zásadnú dohodu. Hoci sa podľa firiem podarilo odvrátiť najzávažnejšiu hrozbu v podobe 30-percentných ciel, aj dohodnutých 15 percent stále predstavuje riziko pre firmy, ktoré sú orientované exportne. „Očakávali sme ambicióznejšiu dohodu s nižšími clami, ktorá by viac reflektovala riešenie kľúčových otázok, ako aj potrebu predvídateľnosti a stability podnikateľského prostredia," podotkla asociácia. Zamestnávatelia zdôrazňujú, že pre firmy bude v tejto situácii zohrávať kľúčovú úlohu optimalizácia zvýšených výdavkov, ktoré ich čakajú.
Čo sa týka celkového vplyvu dohody na slovenskú ekonomiku, ten bude podľa Horňáka zo Slovenskej sporiteľne závisieť najmä od jej detailov. Odhad rastu slovenskej ekonomiky sme už postupne znižovali pre tento aj budúci rok, a to vplyvom konsolidácie, ale aj ekonomických signálov prichádzajúcich z prvého kvartálu tohto roka. V tomto roku preto predpokladáme rast HDP na úrovni 1,3 percenta medziročne, v budúcom roku vo výške 1,5 percenta medziročne, ale s výraznými rizikami smerom nadol. Tie budeme postupne vyhodnocovať a zapracovávať do našich odhadov," zdôraznil odborník.
Čítajte viac Colná lavína: Trump plánuje dovoznú daň pre viac ako 150 krajín
