Vyšší deficit v eurozóne aktuálne vykazujú len Francúzsko a Rakúsko, v EÚ ešte Rumunsko a Poľsko. Vyššie príjmy rozpočtu, ktoré priniesol konsolidačný balíček, boli z časti rozpustené vo vyšších výdavkoch, čo tlmilo pozitívny efekt vyššieho daňového zaťaženia. Štátny rozpočet zatiaľ nemohol podľa analytika počítať s príjmami z novej dane z finančných transakcií, ktorá začne rozpočet podporovať až od druhého kvartálu.
V EÚ sa deficit verejných financií v úvode roka mierne zlepšil a po druhýkrát od pandémie klesol pod maastrichtskú úroveň 3 % HDP. Slovensko však aj po štatistickom očistení vykázalo deficit len jemne pod touto hranicou, a to 2,9 % HDP, pričom 12-mesačný schodok ostáva nad 5 % HDP. Fiškálna konsolidácia sa prejavila na vyšších príjmoch rozpočtu, tie sa medziročne zvýšili o takmer 2 % HDP, no výdavky rástli o 1,1 % HDP. V daňových príjmoch sa prejavili najmä vyššie príjmy z DPH a spotrebných daní.
Čítajte viac Čaká nás uťahovanie opaskov? Firmy žiadajú koniec benefitov, odbory chcú zdaňovať luxus
Aj po započítaní príjmov z novej dane z finančných transakcií sa podľa Koršňáka očakáva, že deficit verejných financií tento rok ostane blízko úrovne 5 % HDP. Vláda bude musieť podľa jeho slov pripraviť ďalší konsolidačný balík, pričom stlačenie deficitu pod maastrichtské 3 % HDP posunula na rok 2028. Súčasná koalícia sa bude snažiť zachovať väčšinu štedrých sociálnych výdavkov, vrátane 13. dôchodkov a dotácií cien energií, ktoré by sa mohli zmeniť na adresnejšie formy.
Čítajte viac Šéf NKÚ Andrassy upozornil na hospodárenie rozpočtu, ktoré neustále navyšuje dlh Slovenska
Vysoké deficity sa prejavujú aj na verejnom dlhu Slovenska, ktorý v prvom štvrťroku 2025 dosiahol historické maximum 62,8 % HDP. Medziročne narástol podľa analytika o 2,8 % HDP, pričom čistý dlh už dosiahol najvyššiu úroveň dlhovej brzdy, a to 52 % HDP. Domáca dlhová brzda sa reaktivuje koncom novembra, čo bude pre vládu znamenať povinnosť pripraviť vyrovnaný rozpočet.
V porovnaní s inými krajinami EÚ však slovenský dlh podľa Koršňáka stále nepatrí k najvyšším, no rastie rýchlejšie ako priemer regiónu. Najvyšší verejný dlh v EÚ má Grécko, a to 153 % HDP. V regióne strednej a východnej Európy vedie Maďarsko s dlhom 75 % HDP. Najnižší dlh majú Bulharsko a Estónsko, teda 24 % HDP.
