Chýbajúci líder, ktorý by udával smer, zastarané stratégie z minulého desaťročia, nepredvídateľné financovanie a neschopnosť čerpať pripravené európske milióny sú len niektoré z kľúčových bodov, v ktorých zlyhávame. Výsledkom je, že Slovensko zostáva na chvoste Európskej únie (EÚ), aktívne zlyháva v plnení svojich medzinárodných záväzkov a hrozí mu, že stratí konkurencieschopnosť v kľúčovom odvetví budúcnosti.
Základným kameňom úrazu slovenskej elektromobility je podľa kontrolórov absencia riadenia a vedenia. Neexistuje žiadny ústredný orgán, ktorý by mal túto agendu na starosti. „Elektromobilita nie je koordinovaná jediným orgánom, ktorý by komplexne riadil politiku eleketrickej mobility a niesol jasnú zodpovednosť za jej rozvoj,“ konštatuje úrad. Kompetencie sú roztrieštené medzi ministerstvá hospodárstva, dopravy, financií a investícií, ktoré si často presúvajú zodpovednosť a nedokážu sa dohodnúť na spoločnom postupe.
„Pod rezort hospodárstva napríklad spadá základná stratégia a riadenie rozvoja, ministerstvo životného prostredia zas rieši nakladanie s odpadmi, ministerstvo dopravy má na starosti agendu autonómnej jazdy a rezort investícií a regionálneho rozvoja oblasť digitálnych služieb. Hoci sú všetky tieto oblasti úzko prepojené a navzájom sa ovplyvňujú, chýba niekto, kto by ich uchopil ako jeden celok, nastavil im jasný rámec a udával smer, ktorý by dával zmysel nielen na papieri, ale aj v každodennej praxi," priblížil pre Pravdu riaditeľ Slovenskej asociácie pre elektromobilitu (SEVA) Patrik Križanský.
Asociácia sa stotožňuje so závermi správy kontrolórov, podľa ktorých na Slovensku chýba centrálna koordinácia. Križanský dodáva, že bez lídra, ktorý by dokázal zjednotiť záujmy spomínaných ministerstiev a nastaviť Slovensko „na trajektóriu, ktorá by mu umožnila udržať si miesto v prvej automobilovej lige", budeme mať problémy. Tie sa môžu prejaviť nielen stratou investícií, ale aj pracovných miest a šance byť súčasťou novej éry mobility.
Na chvoste Európy
Výsledky doterajšej politiky pritom vôbec nie sú presvedčivé. V roku 2023 tvorili batériové elektromobily na Slovensku len 0,3 percenta z celkového vozového parku, zatiaľ čo priemer EÚ bol šesťkrát vyšší (1,8 percenta). Ešte horšie je to pri predaji nových áut, kde sme s 3-percentným podielom na kilometre vzdialení od Rakúska (približne 25 percent) či lídra Nórska (až 93 percent). Vládny Inštitút pre stratégie a analýzy približuje, že pred dvoma rokmi bolo v Únii zaregistrovaných viac ako 1,5 milióny elektro áut, ktoré tvorili približne 15 percent všetkých nových vozidiel.
Pre doplnenie – EÚ si už v roku 2020 stanovila cieľ, že do roku 2030 bude na jej cestách jazdiť minimálne 30 miliónov áut s nulovými emisiami. Podľa prepočtov inštitútu je ich aktuálne o niečo viac ako päť miliónov a plán je tak splnený na takmer 17 percent.
Relatívne dobre na tom sme čo sa týka nabíjačiek. Ku koncu minulého roka bolo na Slovensku evidovaných viac ako 2 500 nabíjacích bodov v celkovo tisíc lokalitách. SEVA približuje, že na jednu nabíjačku pripadá niečo málo cez šesť vozidiel (ku koncu marca tohto roka ich na našich cestách jazdilo vyše 17-tisíc). „Pre porovnanie – v Nórsku je tento pomer približne 35 vozidiel na jeden nabíjací bod, v Spojenom kráľovstve 18. Práve tento pomer dokazuje, že dostupnosť infraštruktúry u nás je dostatočná," povedal Križanský.
NKÚ však v tomto kontexte upozorňuje, že ide iba o optický klam. Tento priaznivý pomer je spôsobený extrémne nízkym počtom elektromobilov. V skutočnosti podľa kontrolórov infraštruktúra nerieši kľúčový problém – približne 50 percent obyvateľov, najmä na sídliskách, nemá prístup k domácemu nabíjaniu, ktoré je v rozvinutých krajinách základom pre širší rozvoj odvetvia.
Odpoveď na otázku, prečo sme na tom tak zle, je podľa NKÚ jednoduchá. „Slovenská republika je jedna z mála krajín v EÚ, ktorá neposkytuje priame finančné stimuly,“ píše sa v správe. Zatiaľ čo Česká republika ponúka dotáciu na nákup elektromobilu až 8-tisíc eur, Poľsko 6-tisíc eur a Maďarsko až 10,5 tisíca, na Slovensku sa spoliehame len na daňové úľavy a zrýchlené odpisy, ktoré zvýhodňujú výlučne firmy. Niet sa potom čo čudovať, že viac ako 75 percent elektromobilov je registrovaných na právnické osoby a pre bežného občana zostávajú nedostupné, keďže neriešia hlavnú bariéru – vysokú počiatočnú cenu.
Bez stratégie aj plánov
Pri nízkom počte „zelených“ áut či zlom financovaní sa ale naše problémy nekončia. Nedostatky sa naplno prejavili aj pri strategických dokumentoch. Slovensko sa dodnes riadi „Stratégiou rozvoja elektromobility“ spred desiatich rokov, ktorá vychádza zo starých dát. „NKÚ identifikoval riziko neaktuálnej Stratégie rozvoja elektromobility na Slovensku a jej vplyv na národné hospodárstvo. Stratégia je z roku 2015 a vychádza z analytických dát z rokov 2010 – 2014 a nereflektuje aktuálne dianie v odvetví automobilového priemyslu a zmien posledných období. Úrad vníma neschválenie Návrhu revízie akčného plánu rozvoja elektromobility ako zlyhanie zo strany predkladateľa ministerstva hospodárstva," píše sa v správe.
Križanský hovorí, že v pravom slova zmysle žiadny akčný plán ani nemáme. Vláda pred nedávno schválila iba uznesenie, ktoré sa týka vybraných oblastí automobilového priemyslu, no neobsahuje žiadne záväzné kroky a ani konkrétny rozpočet.
Dôsledkom je, že Slovensko nemá stanovené žiadne merateľné a časovo ohraničené ciele pre počet elektromobilov či rozvoj infraštruktúry. Tým sa podľa kontrolórov porušuje základný manažérsky princíp – „kto nemeria, neriadi“.
„K problému prispieva aj konzervativizmus, nedostatok uvedomenia si globálnych trendov či jednoduchá neinformovanosť. Elektromobilita a súvisiace technológie sa menia rýchlejšie, než sú mnohé ministerstvá schopné reagovať, a táto neschopnosť sledovať vývoj sa prenáša do legislatívy aj regulačného rámca," hovorí Križanský.
Chýbajú ľudia
Ďalším príbehom zlyhania štátu je financovanie elektromobility. NKÚ upozornilo, že ministerstvo hospodárstva vyhlásilo v roku 2023 štyri výzvy na podporu infraštruktúry pre alternatívne pohony, dve kľúčové z nich, zamerané na budovanie nabíjacích staníc pre samosprávy a firmy v hodnote viac ako 16 miliónov eur, boli neskôr zrušené pre rozpor s právnymi predpismi. Dôsledkom je, že k februáru 2025 nebolo v rámci tohto komponentu plánu obnovy vykázané žiadne čerpanie. Vzhľadom na povinnosť vyčerpať prostriedky do júna 2026 tak hrozí reálne riziko, že Slovensko o tieto financie príde, aj keď ministerstvo pripravuje nové výzvy a pokračuje v projekte budovania ultrarýchlych nabíjacích staníc.
Nádej na rozvoj ekologickej dopravy však prináša iný zdroj – eurofondový Program Slovensko 2021 – 2027. Ten sa zameriava na podporu udržateľnej mestskej mobility, pričom na budovanie verejne prístupných nabíjacích bodov je vyčlenených takmer 78 miliónov eur a na nákup nízkoemisných vozidiel verejnej dopravy ďalších 36,5 milióna eur. Prvé výsledky sú už viditeľné, keďže v marci 2025 bola v rámci tohto programu schválená žiadosť na financovanie nákupu batériových elektrobusov pre Trenčiansky samosprávny kraj v hodnote viac ako 3 milióny eur. Tento program tak predstavuje dôležitú alternatívu k meškajúcim projektom z Plánu obnovy.
Príčinou týchto zlyhaní nie je nedostatok peňazí, ale kritický nedostatok ľudských zdrojov. NKÚ poukazuje na fakt, že celej agende politiky elektromobility sa na ministerstve hospodárstva venuje iba jeden zamestnanec.
Navyše je vysoko ohrozené aj splnenie míľnika vybudovania nabíjačiek na hlavných diaľničných ťahoch do konca roka 2025. Tento stav vystavuje Slovensko riziku konania o porušení povinnosti a následných finančných sankcií z Bruselu.
Cesta von si podľa kontrolórov vyžaduje okamžitý a radikálny reštart. Je nutné zriadiť centrálnu autoritu s reálnymi právomocami, vypracovať novú, modernú stratégiu, zaviesť stabilné a predvídateľné financovanie a konečne ponúknuť občanom priame dotácie, ktoré naštartujú trh.