KfW predpokladá, že pomer verejného dlhu USA k výkonu ekonomiky by sa za určitých okolností mohol do desiatich rokov vyšplhať z približne 120 % na 170 % hrubého domáceho produktu (HDP). Mohol by tak nastať bod zlomu, pri ktorom investori stratia dôveru v najväčšiu svetovú ekonomiku.
„Bez protiopatrení, ako je zvýšenie daní alebo zníženie výdavkov, by sa USA mohli dostať do oveľa silnejšej dlhovej špirály, než sa doteraz predpokladalo,“ píše KfW v novej štúdii. Návrhy, ako je napríklad Trumpov „veľký krásny zákon“ (One, big, beautiful bill), ktorý zahŕňa trvalé zníženie daní a čaká na schválenie v Senáte amerického Kongresu, ešte viac zvýšia štrukturálny deficit. Aj keby zníženie daní mohlo krátkodobo podporiť ekonomiku, z dlhodobého hľadiska by skrývalo riziko „dosiahnutia bodu zvratu pre udržateľnosť dlhu USA“, varuje KfW.
Pomer dlhu USA je v súčasnosti výrazne nad medzinárodným priemerom (necelých 94 %). Pre porovnanie, dlh Nemecka predstavoval v roku 2024 približne 63 % HDP.
Dôvera finančných trhov v USA už bola otrasená. Hodnota dolára prudko klesla, zatiaľ čo euro vo štvrtok vzrástlo na najvyššiu úroveň od septembra 2021. Jedným z hlavných dôvodov je Trumpova chaotická colná politika. K tomu sa pridáva jeho ostrá kritika na adresu šéfa amerického Federálneho rezervného systému (FED) Jeromeho Powella, od ktorého prezident opakovane požadoval zníženie úrokových sadzieb. Neistota panuje aj v otázke postavenia dolára ako svetovej rezervnej meny.
Aj za súčasného právneho stavu verejný dlh USA nezadržateľne rastie, úrokové výdavky sa od roku 2020 strojnásobili a systém sociálneho zabezpečenia sa dostáva pod tlak, uzavrela KfW.