„Prijímame oveľa viac peňazí, ako sme si naplánovali,“ povedal prezident, pričom sa odvolal na kongresových expertov. Bližšie informácie však neposkytol. Kevin Hassett, šéf Národnej ekonomickej rady Bieleho domu, koncom mája uviedol, že Spojené štáty získali od zavedenia ciel 50 až 60 miliárd USD.
Trump od svojho januárového návratu do funkcie zaviedol rozsiahle clá na väčšinu obchodných partnerov USA. Pomocou ciel sa snaží napraviť údajné nerovnováhy v zahraničnom obchode a posilniť domáci priemysel.
V reakcii na americkú colnú politiku vystúpili vo štvrtok v Bruseli aj lídri Francúzska a Nemecka. Prezident Emmanuel Macron a spolkový kancelár Friedrich Merz vyzvali na „rýchlu“ obchodnú dohodu so Spojenými štátmi ešte pred vypršaním aktuálneho obdobia pozastavenia recipročných ciel.

„Vyzvali sme predsedníčku (Európskej) komisie, aby dosiahla rýchlu dohodu s Američanmi v priebehu necelých dvoch týždňov, ktoré zostávajú,“ povedal kancelár Merz novinárom po rokovaniach na summite, na ktorom sa zúčastnilo 27 lídrov členských krajín a šéfka EK Ursula von der Leyenová.
„Francúzsko je za dosiahnutie rýchlej dohody, nechceme, aby sa to ťahalo donekonečna,“ vyhlásil Macron na paralelne prebiehajúcej tlačovej konferencii – zároveň však dodal, že európske krajiny „nechcú dohodu za každú cenu“.
O necelé dva týždne vyprší pozastavenie recipročných ciel americkej administratívy voči krajinám s obchodným deficitom voči USA. Zatiaľ čo EÚ sa snaží o vzájomne výhodnú dohodu, Trumpova administratíva údajne plánuje zachovať desaťpercentné clo na väčšinu tovarov z EÚ a nevylučuje jeho zvýšenie až na 50 percent, ak sa nedosiahne dohoda do 9. júla.
Okrem toho Washington už zaviedol 25-percentné clá na dovoz ocele, hliníka, automobilov a autokomponentov.
