Trump tvrdí, že na zavedenie ciel nepotrebuje zvyčajne potrebný súhlas Kongresu, pretože sa dovozné poplatky týkajú krajín, s ktorými majú Spojené štáty obchodné deficity a ide preto o otázku národnej bezpečnosti. Tento postup spochybnilo najmenej sedem žalôb, s ktorými sa na súdy obrátili odporcovia Trumpovej colnej stratégie, napísala agentúra AP.
Trump na začiatku apríla predstavil rozsiahle clá, ktoré označil za recipročné, s minimálnou sadzbou desať percent na väčšinu tovarov dovážaných do USA z mnohých krajín sveta. Mnohým štátom zaviedol vyššie clá, v prípade EÚ 20 percent, u Číny až 145 percent, na čo finančné trhy reagovali prudkým prepadom a ekonómovia varovali pred celosvetovými dopadmi obchodnej vojny. Čoskoro však Trump platnosť zvýšených ciel odložil, aby umožnil dojednanie obchodných dohôd. V prípade európskeho bloku nedávno pohrozil clom 50 percent, opäť ho však odložil do 9. júla.
Federálny súd pre medzinárodný obchod so sídlom v New Yorku teraz vyhovel žalobe a platnosť plošných ciel pozastavil. Sudcovia tiež nariadili Trumpovej administratíve, aby do desiatich dní vydala nové príkazy, ktoré sú v súlade so súdnym zákazom. Trojčlenný súdny senát rozhodnutie zdôvodnil tým, že prezident nemá právomoc zavádzať clá a riešiť obchodnú politiku, ktorá podľa ústavy patrí Kongresu. Obchodný deficit podľa sudcov nie je otázkou národnej bezpečnosti, ako tvrdí Trump. Sudcovia zdôraznili, že nespochybňujú účinnosť či správnosť zavádzaných ciel, ale iba ich legálnosť. Súd pre medzinárodný obchod má právomoc rozhodovať občianskoprávne veci týkajúce sa obchodu.
Súd s okamžitou platnosťou zrušil všetky Trumpove príkazy týkajúce sa ciel zavedených od januára, ktorá vychádzala zo Zákona o medzinárodných mimoriadnych hospodárskych právomociach (IEEPA), teda zákona určeného na riešenie neobvyklých a mimoriadnych hrozieb v čase národnej núdze. Okrem recipročných ciel oznámených v apríli sa zrušenie týka aj plošných ciel zavedených predtým na Čínu, Kanadu a Mexiko. Súd nebol požiadaný, aby sa zaoberal niektorými sektorovými clami, teda clami, ktoré Trump vydal na dovoz automobilov, ocele a hliníka s použitím iného zákona.
Čítajte aj Europarlament zvýšil clá na ruské hnojivá a agroprodukty. Farmári varujú pred zdražovaním
Ak verdikt nezrušia odvolacie súdy, bude podľa médií znamenať zásadnú ranu pre Trumpovu stratégiu, s ktorou sa snažia prinútiť ďalšie krajiny k nákupu amerického tovaru a firmy k presunu výroby do USA.
„Nie je na nevolených sudcoch, aby rozhodovali, ako riešiť národnú bezpečnosť,“ uviedol zástupca hovorkyne Bieleho domu Kush Desai. Prezidentov úrad krátko po oznámení súdneho rozhodnutia podal odvolanie, ktoré podľa agentúry Reuters môže prejednávať federálny odvolací súd vo Washingtone. Ďalšou inštanciou je potom až najvyšší súd USA.
Americký dolár, ktorý od začiatku Trumpovho zavádzania ciel výrazne stratil na hodnote, začal po verdikte súdu posilňovať najmä voči euru, jenu a švajčiarskemu franku. Prudko rastú tiež akcie v Ázii a termínové kontrakty na americké akciové indexy, ktoré naznačujú, akým smerom sa vydajú akcie v USA po otvorení trhov.
Čítajte aj Biely dom oznámil 'renesanciu jadrovej energie.' Trump má plán na jej rozšírenie
Rozhodnutie bolo vydané v rámci dvoch žalôb, z nich jednu podalo nestranícke centrum Liberty Justice Center v mene piatich malých amerických podnikov, ktoré dovážajú tovar z krajín zasiahnutých týmito clami. Druhú podalo 12 amerických štátov. Spoločnosti, medzi ktorými sú napríklad dovozca vína a liehovín z New Yorku alebo výrobca vzdelávacích sad a hudobných nástrojov so sídlom vo Virgínii, tvrdili, že clá poškodia ich schopnosť podnikať. Ďalšie žaloby sa prejednávajú.
Trump si nárokuje širokú právomoc stanovovať clá podľa IEEPA. Tento zákon bol v minulosti používaný na uvalenie sankcií na nepriateľov USA alebo na zmrazenie ich majetku. Trump je prvým americkým prezidentom, ktorý ho použil na uvalenie ciel. Trump pri rozhodovaní o nových clách na začiatku apríla označil obchodný deficit za národný núdzový stav.