Americký prezident Donald Trump uvalil na čínsky tovar až 145-percentné clá. Opatrenie vzbudilo posmech a kritiku Číny, ktorá v odvete zvýšila poplatky za dovoz amerického tovaru o 125 percent.
„Tvárou v tvár vonkajšej neistote bude Čína trvať na tom, že si bude skôr podávať ruky ako hroziť päsťou, búrať múry namiesto stavania bariér, spájať sa namiesto odlučovania,“ uviedol hovorca ministerstva zahraničia Lin Ťien.
Čínsky prezident Si Ťin-pching v pondelok začal turné po troch krajinách juhovýchodnej Ázie. Vo Vietname, ktorý čelí možnému americkému clu vo výške 46 percent, vyzval, aby sa obe krajiny postavili „jednostrannému šikanovaniu“ a posilnili spoluprácu v oblasti výroby a dodávateľských reťazcov. Čínski a vietnamskí predstavitelia počas Siovej návštevy tiež podpísali desiatky dohôd o spolupráci, okrem iného o výrobe a dodávateľských reťazcoch a tiež o spolupráci na železnici.
Po dvojdňovej zastávke v Hanoji bude Si pokračovať vo svojej ceste po juhovýchodnej Ázii návštevou Malajzie a Kambodže. Týmto dvom krajinám hrozia dodatočné americké clá 24 percent a 49 percent.
Svetová obchodná organizácia (WTO) varovala, že v obchodnom spore medzi Čínou a Spojenými štátmi ide o veľa. Mohol by znížiť dodávky tovarov medzi oboma najväčšími svetovými ekonomikami až o 80 percent a vážne poškodiť globálny rast.
Čína nariadila domácim leteckým spoločnostiam, aby neprijímali žiadne ďalšie dodávky lietadiel od amerického výrobcu Boeing. S odvolaním sa na informované zdroje to v utorok uviedla agentúra Bloomberg. Dodala, že nariadenie je súčasťou colnej vojny medzi oboma krajinami. Čína podľa zdrojov aerolinky tiež vyzvala, aby zastavili všetky nákupy zariadení a súčiastok súvisiacich s lietadlami od amerických spoločností. Prezident Donald Trump situáciu letmo spomenul v komentári, v ktorom sľúbil podporu americkým poľnohospodárom zasiahnutým obchodnou vojnou.
Trump tento mesiac zvýšil clá na čínsky dovoz až na 145 percent, zatiaľ čo clá na dovoz z USA do Číny v dôsledku odvetných krokov Pekingu vzrástli na 125 percent. Nové clá viac ako zdvojnásobujú ceny amerických lietadiel a súčiastok, takže sa lietadlá od Boeingu stávajú pre čínske aerolinky neakceptovateľnými.
Na zaradenie do flotíl čínskych aerolínií sa teraz podľa Bloombergu pripravuje zhruba desať lietadiel Boeing 737 MAX. Niektoré teraz stoja pri továrni Boeingu v americkom Seattli, ďalšie sú v dokončovacom centre na východe Číny. Pri niektorých z nich sa mohli administratívne a platobné kroky potrebné na dodanie uskutočniť už pred začiatkom platnosti odvetných čínskych ciel. Dodanie týchto lietadiel by sa mohlo povoliť na základe individuálneho posúdenia jednotlivých prípadov, uviedli zdroje agentúry.
Trump v komentári na svojej sieti Truth Social dal situáciu Boeingu do súvislosti s problematikou amerických poľnohospodárov. „Zaujímavé je, že práve odstúpili od veľkej dohody s Boeingom a vyhlásili, že neprevezmú lietadlá, ktoré sa plne zaviazali kúpiť,“ napísal v príspevku, ktorý inak venoval poľnohospodárom.
Prezident uviedol, že americkí farmári boli hlavnou obeťou obchodnej vojny s Čínou v jeho prvom funkčnom období, keď Peking uvalil protiopatrenia na poľnohospodársky dovoz, a že sa tak deje aj teraz. Zároveň tvrdí, že vtedy farmárom zabezpečil 28 miliárd USD), za ktoré podľa neho mala platiť Čína. Tá podľa neho ale sľub nesplnila, z čoho Trump viní svojho nástupcu a predchodcu v jednej osobe Joea Bidena. „Spojené štáty budú chrániť svojich farmárov,“ dodal Trump. Posledné tri slová napísal verzálami a text zakončil tromi vykričníkmi.
Podľa médií Trump v prvom období schválil dotácie, ktoré mali poľnohospodárom kompenzovať straty v dôsledku ciel. Týchto 28 miliárd USD však bolo hradených z federálneho rozpočtu, teda z amerických daní. Podľa webu Fortune tak nie je pravda, že by za dotácie platila Čína. Peking sa však v obchodnej dohode v roku 2019 zaviazal zvýšiť odber poľnohospodárskych produktov z USA. Podľa Fortune však Peking záväzky neplnil, a to už v roku 2020, keď bol prezidentom Trump.