Trump oznámil, že vzhľadom na to, že mnohé krajiny neodpovedali odvetnými clami, rozhodol o tom, že platnosť ciel odkladá o 90 dní. Naopak, v prípade Číny budú clá platiť naďalej.
„Vzhľadom na to, že Čína nerešpektuje globálne trhy (…), zvyšujem clá na Čínu na 125 percent,“ napísal americký prezident. „Zároveň som kvôli ochote viac ako 75 krajín konať schválil 90-dňovú pauzu a počas nej podstatne znížené recipročné clá vo výške desiatich percent, oboje platí okamžite,“ uviedol Trump.
Na oznámenie reagovali svetové akciové burzy, hlavné indexy prudko posilnili. Hlavný index burzy v New Yorku Dow Jones Industrial Average zareagoval rastom o 6,6 % a širší index S&P 500 vzrástol o 7,8 %. Ešte výraznejší rast zaznamenal technologický index Nasdaq, ktorý sa posunul nahor o 9 %.
Podľa amerického ministra financií Scotta Bessenta je prezidentovo rozhodnutie dokladom toho, že Spojené štáty chcú vyjednávať v dobrej viere. Bessent zároveň odmietol, že by pauza bola reakciou na prudké prepady akciových trhov.
Trumpov náhly obrat prišiel necelých 24 hodín po tom, čo začali platiť nové vysoké clá na dovoz od desiatok obchodných partnerov. Nové obchodné prekážky otriasli akciovými trhmi, zvýšili pravdepodobnosť recesie a vyvolali odvetnú reakciu zo strany Číny.
Peking oznámil, že od štvrtka zavedie na americký tovar odvetné clo vo výške 84 percent namiesto pôvodne plánovaných 34 percent.
Čítajte viac Špirála sa točí naplno. Čína na 104-percentné clá reaguje radikálnou odvetou. Protiopatrenia zaviedla aj Európa
Generálna riaditeľka Svetovej obchodnej organizácie (WTO) Ngozi Okonjová-Iwealaová v stredu varovala, že obchodná vojna medzi USA a Čínou by mohla zredukovať ich vzájomný obchod až o 80 percent a v dlhodobom horizonte znížiť celosvetový hrubý domáci produkt (HDP) o takmer sedem percent.
Hovorca Európskej komisie v utorok uviedol, že Európska únia sa chce stále vyhnúť obchodnej vojne so Spojenými štátmi, a to napriek tomu, že americká administratíva odmietla ponuku nulových ciel v priemysle, ktorú Brusel predložil.
Čítajte viac Padlo rozhodnutie, kedy začnú platiť európske protiopatrenia na americké clá na oceľ a hliník. Únia chce však s USA ešte rokovať
Budúci nemecký kancelár Friedrich Merz v stredu vyhlásil, že terajší Trumpov ústretový krok je dokladom pozitívneho vplyvu jednotného postoja Európy k zahraničnému obchodu. „Európania sú odhodlaní sa brániť a tento príklad ukazuje, že jednota pomáha zo všetkého najviac,“ povedal v rozhovore s nemeckou televíziou RTL. „Stanovme pri transatlantickom obchode všetky clá na nulu a problém bude vyriešený,“ dodal.
Český premiér Petr Fiala v stredu ešte pred oznámením o znížení ciel uviedol, že EÚ chce s USA dosiahnuť dohodu ohľadom ciel a nestojí o colné vojny. Apeloval tiež na odstraňovanie bariér na vnútornom trhu EÚ a na hľadanie exportných príležitostí na iných trhoch. Zároveň upozornil na to, že sa Európa po zavedení amerických ciel nesmie stať náhradným odbytiskom pre lacný čínsky tovar.
Podľa agentúry Reuters sa Trumpovo oznámenie zrejme nedotkne už zavedených amerických ciel na automobily ani ciel na oceľ a hliník. Členské štáty EÚ v stredu podporili návrh Európskej komisie na zavedenie odvetných ciel v reakcii na americké clá na oceľ a hliník, ktoré Trump uvalil v polovici marca.
Európska komisia v stredu uviedla, že EÚ začne odvetné clá uplatňovať 15. apríla. Dodala, že EÚ považuje americké clá za neopodstatnené a škodlivé, pretože spôsobujú ekonomickú ujmu obom stranám aj svetovej ekonomike.
Európska komisia vo svojom tlačovom vyhlásení nespomínala výšku odvetných ciel ani dotknuté produkty, bruselské médiá však už skôr informovali, že blok uvalí 25-percentné clo na širokú škálu vývozu z USA, vrátane sójových bôbov, kukurice, ryže, mandlí, pomarančového džúsu, brusiniek, tabaku, železa, ocele, hliníka, niektorých lodí a vozidiel, textilu a určitých odevov a rôznych typov make-upu. Na zozname však nie je americký bourbon a whisky, čím Brusel vyhovel požiadavkám najmä Francúzska a Talianska.