„Najväčší vynález všetkých čias“, „jedno z najkrajších slov, aké som kedy počul“ — takto Donald Trump opisoval clá na dovoz zahraničného tovaru do USA. Zdá sa, že americký prezident je nimi doslova posadnutý. Počas celej predvolebnej kampane sľuboval zavedenie dovozných ciel, aby urobil Ameriku „opäť bohatou“, a po nástupe do úradu začal tieto sľuby aj napĺňať.
Za to všetko čelí Trump ostrej kritike. „Najblbšia obchodná vojna v histórii,“ nazval redakčný komentár k clám denník The Wall Street Journal. Dá sa to pripísať ostrosti novinárov, no ekonómovia s týmto názorom súhlasia.
Čo sa očakáva od ciel
Populisti, medzi ktorých patrí aj samotný Trump, majú clá vo veľkej obľube, konštatuje ruský investigatívny portál istories.media (Važnyje istorii). Takíto politici radi hádžu všetky problémy na vonkajšie sily a tvrdia, že ak im budeme vzdorovať, život sa zlepší. Clá sa na to výborne hodia — ľuďom sa totiž dá nahovoriť, že nás ostatné krajiny, ktoré na nás zarábajú, zaplavili dovozom, továrne sa zatvárajú a ľudia prichádzajú o prácu.
Foto: SITA/AP, Mark Schiefelbein
Podľa Trumpa môžu clá zvýšiť príjmy štátneho rozpočtu a znížiť jeho deficit, spôsobiť výrobný boom v USA a vytvoriť množstvo pracovných miest. Americký prezident opakovane tvrdil, že zavedenie ciel môže znížiť ceny potravín, ukončiť vojny, ba dokonca pomôcť pri starostlivosti o deti.
Logika za tým je nasledovná: štátny rozpočet získa peniaze z ciel. Dovážané produkty zdražejú a Američania budú viac nakupovať od domácich výrobcov. Aby sa tomu zahraniční výrobcovia vyhli, niektorí z nich sa rozhodnú vyrábať priamo v USA — postavia tam továrne. V oboch prípadoch ide o pozitívny prínos pre ekonomiku: dane do rozpočtu, nové alebo zachované pracovné miesta.
„Clá a iba clá vytvorili toto obrovské bohatstvo našej krajiny,“ napísal Trump na svojej sociálnej sieti Truth Social. Pravdou však je, že to bolo na konci 19. storočia a odvtedy sa svet výrazne zmenil — ale to amerického prezidenta neznepokojuje. „Nikdy sme neboli takí bohatí ako v tom období. Clá splatia náš dlh a urobia Ameriku opäť bohatou!“ sľubuje Trump.
K čomu vedú clá
Vo väčšine prípadov spôsobujú viac škody než úžitku. Profesorka Taťjana Michajlovová z Pensylvánskej štátnej univerzity a Konstantin Sonin z Chicagskej univerzity vysvetľujú: ak medzi sebou krajiny obchodujú, znamená to, že im to prináša výhody. Každá prekážka, ktorá obchod brzdí, znamená stratu pre obe strany.
Samozrejme, ide o zjednodušený pohľad. Vplyv ciel môže byť veľmi rôznorodý, niekedy aj nejednoznačný – to závisí od mnohých faktorov. Čo môže byť prospešné v jednej situácii, môže byť škodlivé v inej. Aké to má dôsledky, ekonómovia ukázali na príklade ciel samotného Trumpa.
Čítajte viac Saková: O záchrane fabrík pred Trumpovými clami budeme rokovať s Bruselom. Poslanec Smeru obhajoval postup USA
V roku 2018, počas svojho prvého prezidentského obdobia, zaviedol clo na práčky – 20 %, ktoré po prekročení dovozu 1,2 milióna kusov stúplo na 50 %. Sľuboval, že tieto opatrenia vytvoria v USA „množstvo pracovných miest“. Nakoniec vzniklo okolo 1800 nových miest. Najmä vďaka kórejským firmám Samsung a LG, ktoré otvorili svoje závody v USA. Americká spoločnosť Whirlpool prijala len 200 nových zamestnancov, General Electric ani jedného. Americký štátny rozpočet získal z týchto ciel približne 82 miliónov dolárov ročne. Nie je to veľká suma v mierke celej krajiny, ale predsa len istý prínos.
Straty však boli omnoho väčšie. Keďže sa dovoz predražil, dopyt po amerických práčkach v USA skutočne stúpol. Americké firmy však v reakcii na to zvýšili ceny – práčky zdraželi v priemere o 12 %. A nielen ony. Americkí výrobcovia zvýšili ceny aj na sušičky, ktoré si ľudia často kupujú spolu s práčkami. Američania tak začali platiť za práčku v priemere o 86 dolárov viac, za sušičku o 92 dolárov viac. V konečnom dôsledku vyššie clá stáli Američanov 1,5 miliardy dolárov ročne – čo znamená, že za každé nové pracovné miesto zaplatili v priemere 815 000 dolárov.
„Existuje mýtus, že ak zavediete clá na dovoz, domáci výrobcovia nezmenia ceny. To jednoducho nie je pravda,“ hovorí profesor ekonómie z Dartmouth College a autor knihy Obchodné vojny: História obchodnej politiky USA Douglas Irwin.
Ďalšie dôsledky ciel
Trumpove súčasné clá sa však týkajú mnohých tovarov, a preto budú škody ešte väčšie. Američania budú pociťovať straty spôsobené touto obchodnou vojnou pri každej návšteve obchodu. V roku 2023 pochádzalo takmer štvrtina poľnohospodárskeho dovozu do USA (23,3 %) z Mexika. Viac než 80 % tohto dovozu tvorili zelenina, ovocie a nápoje, vrátane alkoholických. Ak clá vstúpia do platnosti, všetko toto tovar podražie.
Ekonómovia sa obávajú nárastu inflácie. V decembri, keď bol Trump už zvolený, ale ešte nevykonával funkciu, Federálny rezervný systém (Fed, centrálna banka USA) označil „potenciálne zmeny v obchodnej politike“ za faktor, ktorý môže udržať infláciu na vysokej úrovni aj počas tohto roka. Koncom januára, po inaugurácii, tento signál zopakoval.
Vyššia inflácia znamená aj vyššie úrokové sadzby, vrátane tých na štátne dlhopisy. Jednoducho povedané, splácanie dlhov sa predraží. To isté platí pre hypotéky – úroky stúpnu, čím sa zvýši aj výška splátok. Pre mnohých Američanov je to veľmi citlivá téma.
Čítajte viac Trump o clách: Ak predložíte fenomenálnu ponuku, budeme vyjednávať. Zvýši sa nezamestnanosť a inflácia, tvrdí šéfka centrálnej banky USA
Krajiny, na ktoré sa clá vzťahujú, zvyčajne nezostávajú dlžné a zavádzajú odvetné. Výsledkom tak bude nielen pokles dovozu do USA, ale aj zníženie exportu, varuje ekonóm Douglas Irwin.
Importné clá často poškodzujú aj domáce firmy. Podľa odhadov Tylora Cowena, profesora ekonómie z Univerzity Georgea Masona, americkí výrobcovia dovážajú približne 20 % komponentov potrebných na svoju produkciu. To znamená, že ich náklady vzrastú, ich výrobky budú drahšie, Američania za ne zaplatia viac a vývozcom sa bude ťažšie konkurovať zahraničným firmám.
Ešte výstižnejší príklad predstavuje automobilový priemysel. Počas výroby automobilov môžu komponenty a zostavené časti prekročiť hranice medzi USA, Mexikom a Kanadou aj desaťkrát. Navyše od 12. marca platia 25 % clá na dovoz hliníka a ocele z celého sveta.
„Všetci výrobcovia automobilov utrpia kvôli clám voči Kanade a Mexiku,“ vyhlásil John Bozzella, prezident Aliancie automobilových inovácií (ktorá zastupuje všetkých veľkých výrobcov automobilov v USA okrem Tesly Elona Muska) a prezident Medzinárodnej organizácie automobilových výrobcov. „Väčšina očakáva, že ceny niektorých modelov vzrastú až o 25 %.“
Foto: Volkswagen
Zvýšenie cien sa pritom prejaví prakticky okamžite, no reorganizácia dodávateľských reťazcov a presun výroby potrvá. Ako vysvetľuje Bozzella, clá v Severnej Amerike zasiahnu peňaženky spotrebiteľov skôr, než sa do krajiny vrátia pracovné miesta.
Prečo teda zavádzať clá?
Trump kedysi tvrdil, že clá vedú „nie k inflácii, ale k úspechu“. V prejave pred Kongresom 4. februára vyhlásil, že „malé znepokojenie je možné“, ale „nám to neprekáža“. V tejto veci má aj podporovateľov – tých, ktorí na clách profitujú. Nie je ich síce veľa, no ich zisk je výrazný a viditeľný. Takže sa oň môžu podeliť s politikom, ktorý im ho pomohol získať.
Trump napríklad viackrát pozýval do Oválnej pracovne zamestnancov automobilových fabrík s vlasteneckými transparentmi, aby mohol oznámiť vznik nových pracovných miest. Kým automobilky ešte len riešia dôsledky ciel, odborový zväz automobilových pracovníkov chváli Trumpa: „Sme radi, že americký prezident podniká aktívne kroky na zastavenie katastrofy spôsobenej voľným obchodom, ktorá ako bomba dopadla na robotnícku triedu.“
Foto: TASR
Clá, prípadne hrozba ich zavedenia, sú silným tromfom vo vonkajšej politike. Často majú za cieľ prinútiť inú krajinu zmeniť svoje správanie, vysvetľuje ekonóm Douglas Irwin. Zvyčajne sú však známkou zlyhania diplomacie.
Trump ako dôvod pre zavedenie ciel voči Kanade, Mexiku a čiastočne aj Číne uvádza „prúdy fentanylu a migrantov“, ktoré údajne prekračujú americkú hranicu. Mexiko a Kanada „by mali urobiť oveľa viac, než doteraz urobili“, aby zastavili dovoz fentanylu, tvrdí Trump. Je však zrejmé, že o to v skutočnosti nejde – Trump sa týmto spôsobom snaží nastoliť poriadok vo vlastnom tábore, napríklad prinútiť Kanadu, aby bola aktívnejšia v Arktíde, o ktorú prejavujú čoraz väčší záujem Rusko a Čína, alebo donútiť Európsku úniu zvýšiť výdavky na obranu.
Čo je zlé na Trumpových clách
V skutočnosti clá nie sú vždy zlé. Existuje množstvo príkladov, keď sa ukázali ako úspešné riešenie. Napríklad v 70. rokoch 20. storočia sa USA rozhodli zachrániť spoločnosť Harley-Davidson, ktorá sa ocitla na pokraji krachu kvôli konkurencii s japonskými motocyklami.
Foto: Harley-Davidson
„Vtedy USA zaviedli pomerne vysoké clá na niekoľko rokov, čo Harley-Davidson umožnilo reštrukturalizovať podnikanie a prežiť. Následne boli clá zrušené,“ uvádza ako príklad profesor ekonómie na Univerzite v Sydney Vladimir Tjažeľnikov.
Ďalším príkladom je, že Európa a USA niekoľko desaťročí chránili svoje textilné trhy, obmedzovali dovoz z Číny a iných rozvojových krajín a až keď bol priemysel pripravený na konkurenciu, bariéry zrušili.
Problémom je, že na každý prípad úspechu pripadá hneď niekoľko zlyhaní, upozorňuje Tjažeľnikov. Napríklad Brazília sa v 90. rokoch pokúsila rozbehnúť výrobu počítačov a zaviedla vysoké clá na ich dovoz aj na dovoz komponentov. Výsledok sa však nedostavil – desať rokov boli v Brazílii počítače mimoriadne drahé.
Aby boli clá účinné, musia byť jednorazovým a časovo ohraničeným opatrením s konkrétnym cieľom. Je nevyhnutné vedieť, prečo sa zavádzajú, byť na to pripravený, vykonať analýzy a odhady. A čo je najdôležitejšie – treba vedieť, kedy prestať. Pri zavedení ciel je potrebné presne určiť ich trvanie a to následne dodržať. Trump má však problémy s oboma týmito požiadavkami.
Čítajte viac Čo majú spoločné Kuba, Rusko, Irán, Bielorusko a aj KĽDR? Trumpove clá sa ich netýkajú
Amerika nezbohatla vďaka clám, ako ukázal profesor ekonómie Douglas Irwin. Koncom 19. storočia bola hlavným motorom rastu stúpajúca populácia a akumulácia kapitálu. Navyše, štátny rozpočet bol vtedy úplne iný – neobsahoval obrovské sociálne výdavky ako dôchodky, zdravotné poistenie či sociálne dávky.
Získať polovicu súčasného rozpočtu prostredníctvom ciel nie je matematicky možné. Vlani predstavoval dovoz do USA 4,11 bilióna dolárov. Ak by bol celý zaťažený 25 % clom, prinieslo by to len niečo vyše bilióna dolárov, čo zodpovedá asi 20,9 % príjmov štátneho rozpočtu. V praxi by to bolo ešte menej – dovoz by sa pravdepodobne znížil a na niektoré tovary sa už clá vzťahujú. Podľa výpočtov Výboru pre zodpovedný federálny rozpočet by Trumpove plány, ak by sa realizovali, priniesli ročne 270 miliárd dolárov.
Problémom je aj samotné zrušenie ciel. Joe Biden napríklad doteraz nezrušil clá zavedené počas Trumpovho prvého funkčného obdobia, hoci uznal, že sú nevýhodné. Zrušiť clá totiž znamená poškodiť záujmy domácich výrobcov a zároveň sa pripraviť o vyjednávaciu pozíciu pri budúcich rokovaniach, vysvetľuje Irwin.
