Na Kube zastávate pozíciu generálnej riaditeľky najväčšej tamojšej továrne na cukrovinky. Vždy vás pracovne lákalo zahraničie?
Počas mojej pracovnej kariéry som prešla rôznymi pozíciami. Začínala som ako radová referentka v auto-moto priemysle, postupne som sa vypracovala do manažmentu a osem rokov som pôsobila ako výkonná riaditeľka. Moje túlavé topánky putovali vďaka práci po celom svete. Pracovala som v Česku, Poľsku, ale aj v Rusku, Číne či na Ukrajine. A potom som prijala ponuku od spoločnosti Proxenta, kde som rok viedla oddelenie logistiky pre projekt na Kube. Som jeho súčasťou od úplného začiatku, čiže od betonáže výrobnej haly až po jej spustenie. Aj vďaka tomu poznám továreň do najmenšieho detailu. Keď sa uvoľnila pozícia generálneho riaditeľa, prihlásila som sa do výberového konania. O túto funkciu bol naozaj veľký záujem a niekoľkokolové pohovory boli veľmi náročné. Ten pocit, že som získala túto pozíciu, však stál za to. Náročná výzva, ale ja som sa rozhodla ju prijať.
Zastávajú na Kube ženy bežne vysoké pozície alebo ste výnimka?
Kubánci sú známi tým, že na riadiacich pozíciách nie sú ženy výnimkou. Dokonca v rámci parlamentu a štátnej správy majú pomerne vysoké zastúpenie. Je však pravda, že vo vedení firiem, ktoré spoluvlastnia zahraniční investori, som jediná žena na pozícii generálneho riaditeľa. Myslím si však, že aj toto sa postupne zmení.
Nebáli ste sa toho trochu?
Určite som cítila zdravý rešpekt. Ide o projekt v úplne inej krajine, na Kube, ktorá je tisícky kilometrov vzdialená a má svoje špecifické podmienky, a to aj klimatické. Mala som však nazbierané skúsenosti, ktoré som hodlala využiť. Najnáročnejšou úlohou bola „tropikalizácia“. Tak sme si interne nazvali našu adaptáciu sa na kubánsky pracovný a životný štýl . Dosiahnuť harmóniu medzi nami ako zahraničným investorom a Kubáncami, z ktorých väčšina predtým pracovala v štátnom podniku, istý čas trvalo. Prišli sme s cieľom priniesť moderné trendy v riadení továrne, zabezpečiť, aby firma fungovala efektívne a bola profitabilná. Keď som prevzala vedenie továrne, práve prebiehalo finálne nastavovanie sériovej výroby a potrebná certifikácia. Budovanie vzťahov bolo kľúčové – nielen s klientmi, ale aj so zástupcami Kuby, s provinciami, guvernérmi. Rovnako tak bolo pre mňa dôležité, aby aj zamestnanci dôverovali mojim schopnostiam a skúsenostiam. Aj keď som vtedy už dva roky pracovala v továrni, nástup do pozície generálnej riaditeľky priniesol nové výzvy, na ktoré som sa musela rýchlo adaptovať a reagovať.
Ako vyzerá váš pracovný deň? Určite je náročný…
Ráno začínam už pred siedmou. Šesťhodinový časový posun ovplyvňuje nás na Kube aj kolegov na Slovensku, takže urgentné záležitosti sa riešia hneď ráno, niekedy máme porady už aj o siedmej. Deň delím medzi pracovné stretnutia s dodávateľmi, partnermi, miestnou samosprávou a interné porady, kde riešime aktuálne úlohy. Každý deň zájdem do výroby, preberiem so zamestnancami, čo riešia, čo ich trápi a teší. To si veľmi cenia a aj pre mňa je dôležité vedieť, ako sa majú a či všetko funguje tak, ako má.
Nemávate pri svojej práci problém s tým, že ste žena v riadiacej funkcii? Ako vás vnímajú zamestnanci. Pracuje v továrni veľa Slovákov?
Väčšina kolegov je, samozrejme, z Kuby. Ale v Proxcore, závode na výrobu cukroviniek, pracujú aj Slováci. Som človek otvorený a priateľský, ale zároveň dbám na to, aby si každý plnil svoje povinnosti. Keď sa stanovia požiadavky a ciele, trvám na ich splnení. U kolegov si veľmi cením ochotu, kreativitu a schopnosť nájsť riešenia. A čo sa týka toho, ako ma vnímajú moji podriadení, tak v spätnej väzbe, ktorú dostávam, oceňujú, že som vždy férová a venujem im čas.
Ako vnímate Kubáncov ako zamestnancov? Spolupracuje sa vám s nimi dobre?
Latinská Amerika je úplne iná časť sveta a aj tí ľudia fungujú inak. Celoročné teplo vplýva na ich kultúru aj na spôsob života. Kubánci si život neustále vychutnávajú a majú zo všetkého väčšiu radosť. V práci nekričia a všetko sa snažia vyriešiť pokojne. Sú špecifickí jednou vlastnosťou. Keď prejdú za bránu továrne, dokážu zo seba striasť všetky pracovné problémy a venovať sa naplno sebe, rodine a priateľom. Majú správne nastavený „work life balance“, a to je úžasné.
Na čo ste najviac hrdá v rámci toho, čo sa vám na Kube podarilo dosiahnuť?
Jednoznačne multifunkčnosť. Vďaka nej sme schopní rozširovať našu prevádzku, inštalovať nové linky v ďalšej hale, renovovať zvyšnú časť vonkajších priestorov a zároveň vyrábať na tri zmeny v hale na oplátky a sušienky, riešiť predaj, distribúciu a logistiku. Som hrdá na to, že sme jediná firma na Kube, ktorá úspešne dokáže riešiť toľko aktivít naraz. Aj keď sme v potravinárskom priemysle, kde v jednej hale vyrábame a v druhej budujeme, dokázali sme získať všetky potrebné licencie a certifikáty. Tým sme potvrdili všetkým úradom a inštitúciám, že sme schopní fungovať podľa najvyšších štandardov, čo bolo obzvlášť náročné. Som veľmi hrdá na tímovú prácu a na všetkých ľudí, ktorí prispeli k úspechu v náročnej situácii. Nájsť správnu rovnováhu medzi fungovaním celej prevádzky a uspokojením potrieb zamestnancov je skutočne náročné.
Čo hovoria domáci na sušienky a oplátky z vašej továrne? Chutia im?
Kubánci zbožňujú sladké. A je zaujímavé, že majú veľmi podobné chute ako Slováci. Odborný inštitút napríklad ocenil a označil naše citrónové oplátky za jeden z najlepších a najkvalitnejších výrobkov, ktoré kedy testovali. To bolo pre nás veľmi povzbudzujúce a veľmi nás to teší. To, že naše produkty sú v obchodoch, hoteloch, ale už aj na letiskách a dokonca aj v obedových balíčkoch niektorých leteckých spoločností, asi hovorí za všetko.
Riadite továreň na cukrovinky, máte rada sladké? Obľubujete nejaký z vašich výrobkov? Dá sa kúpiť aj u nás?
Sladké je súčasťou mojej práce. Máme veľa ochutnávok, tak mám sladkého až-až. Takže mimo práce sa potom snažím sladkému vyhýbať. Moja obľúbená je práve tá spomínaná citrónová príchuť. Aktuálne exportujeme len do Latinskej Ameriky. Je možné, že by sme v budúcnosti mohli exportovať aj do Európy a na Slovensko, je to jeden z našich dlhodobých cieľov. Momentálne prebiehajú rôzne diskusie a konzultácie so slovenskými dodávateľmi a riešia sa všetky potrebné náležitosti.
Pôsobili ste vo viacerých dôležitých funkciách. Čo by ste poradili ženám, ktoré sa nevedia presadiť vo svete biznisu, ktorý je v podstate stále doménou mužov?
Je dôležité nepodceňovať sa a ísť si za svojím cieľom a veriť si. Ja som si tiež prešla rôznymi situáciami, aj pozitívnymi, aj tými náročnejšími. Netreba zabudnúť na seba, na svoju osobnosť a vnášať do svojej práce ženský aspekt. Synergia mužského a ženského videnia je dôležitá a potrebná nielen v biznise. Oba pohľady dokážu prácu obohatiť a posúvať ju ďalej.
Foto: Roman Nemec