Bankový odvod je na spadnutie. Aký dopad to bude mať na slovenskú ekonomiku?

Banky na Slovensku čaká budúci rok vyššie zdanenie než doteraz. Ľudia finančným inštitúciám dôverujú a o tom, ako vnímajú zisky sa vyjadrili v prieskume.

04.12.2023 00:00
kollar, pr, nepouzivat
Daniel Kollár, prezident SBA

O nutnosti zisku bánk na Slovensku hovorí nielen zákon o bankách, ale aj ľudia v prieskume vnímania bánk slovenskou populáciou realizovaného agentúrou Ipsos. Prieskum bol vykonaný na reprezentatívnej vzorke 1026 respondentov starších ako 18 rokov v dňoch 15. 9. až 19. 9. 2023 pomocou on-line zberu dát. S tvrdením, že banky musia dosahovať zisk, aby boli schopné podporiť rast a stabilitu slovenskej ekonomiky, totiž súhlasí viac ako polovica (53 %) ľudí.

„Akékoľvek nesystémové zavedenie bankového odvodu alebo dodatočné zdanenie bánk spôsobí, že štát dostane menej peňazí ako v súčasnosti. Stane sa tak v dôsledku zníženia vlastného kapitálu bánk, ktorý je nevyhnutný na nákup štátnych dlhopisov a poskytovanie nových úverov pre firmy či obyvateľstvo,“ tvrdí Daniel Kollár, prezident Slovenskej bankovej asociácie.

kollar 2, pr, nepouzivat

Čím nižší vlastný kapitál banky budú mať, tým budú nižšie možnosti úverovania, čo okrem iného povedie k ich vyšším sadzbám. To bude mať dopad na ľudí, ktorí sa k úverom dostanú ťažšie z pohľadu ich dostupnosti a možností bánk požičiavať, ako aj z pohľadu ich úročenia. Automaticky tiež platí, že ak bankám klesnú zisky, do štátnej pokladnice zaplatia menej na daniach aj odvodoch. V konečnom dôsledku to teda nebude prospešné ani pre štát a ani pre ľudí.

Ťažšia cesta k úverom

S tým, že by banky mali byť zdanené viac, aj v prípade, že by to znamenalo nižšiu dostupnosť úverov, nesúhlasí 44 % populácie. Pokiaľ by bola banka v strate alebo by nemala dostatočný zisk, 8 z 10 ľudí by do nej svoje peniaze nevložili. Banky sú pritom podľa prieskumu prvé, na koho sa obraciame v prípade, že si chceme požičať väčší obnos peňazí. Na druhom mieste oslovujeme s pôžičkou rodinu. Slováci jednoducho bankám dôverujú. Viac ako dve tretiny ľudí (71 %) verí, že ich vklady sú v bezpečí.

„Časté využívanie bánk na požičiavanie peňazí potvrdzuje aj zistenie, že takmer 6 z 10 opýtaných aktuálne čerpá bankový úver alebo ho čerpali v minulosti. Zároveň viac ako polovica ľudí (51 %) si podľa prieskumu nevie predstaviť, že by sa dokázali zaobísť bez úveru,“ povedal Roman Pudmarčík, Account Director agentúry Ipsos.

Úvery najčastejšie využívame na zabezpečenie vlastného bývania, pričom podľa aktuálnych údajov Slovenskej bankovej asociácie predstavuje celkové hypotekárne portfólio 685 000 hypoték. V prípade dodatočného zdanenia bánk sa pri priemernej výške hypotéky 85-tisíc eur, sen o vlastnom bývaní rozplynie až 20 000 rodinám roč­ne.

Ziskovosť bánk v Česku

Stačí sa pozrieť k našim západným susedom a pohľad na ziskovosť slovenských bánk nadobudne odrazu iný odtieň. V roku 2022 jedna jediná banka v Česku zarobila viac ako 25 bánk na Slovensku spolu. Bankový sektor je pritom v Česku približne len 4-krát väčší ako na Slovensku. Zaujímavé je aj porovnanie so ziskovosťou slovenských firiem. „Zisk 25 slovenských bánk v nominálnom vyjadrení nebol najvyšší v porovnaní s ostatnými sektormi ekonomiky. V roku 2022 medziročne vzrástol o 14 %, pričom priemerný zisk všetkých firiem na Slovensku vzrástol za to isté obdobie rovnako o 14 %,“ tvrdí Marcel Laznia, analytik Slovenskej bankovej asociácie a dodáva, že ziskovosť slovenských bánk patrí medzi najnižšie v krajinách strednej a východnej Európy.

Marcel Laznia, analytik SBA
kollar 3 Marcel Laznia, analytik SBA

Banky svoje záväzky plnia

Slovenská banková asociácia sa ziskovosťou bankového sektora zaoberá už od r. 2012, kedy vtedajšia vláda schválila a zaviedla „dočasný“ bankový odvod. Ten však napokon trval až do roku 2020, kedy bol nahradený záväzkami zakotvenými v Memorande o porozumení.

Slovenská banková asociácia vyhodnotila k 30.6.2023 plnenie záväzkov bánk vyplývajúcich z tohto Memoranda a z aktuálnych výsledkov vyplýva, že banky na Slovensku si riadne splnili a vo výraznej miere prekročili svoje záväzky vo všetkých dotknutých oblastiach. Vďaka tomu podporili rast a finančnú stabilitu slovenskej ekonomiky. Banky (bez pobočiek zahraničných bánk) v sledovanom období posilnili vlastné zdroje prostredníctvom nevyplatenia dividend nad stanovený rámec a svoj záväzok prekročili o 240 %.

kollar Slide1, pr, nepoutivat

V zmysle memoranda sa banky zaviazali z dodatočného navýšenia vlastných zdrojov poskytnúť na ročnej báze úvery vo výške približne 1 mld. eur. Aj tento záväzok banky v roku 2023 prekročili, a to o 271 %.

Takisto sa zaviazali financovať verejné projekty a verejný dlh na ročnej báze v celkovej výške 500 mil. eur. V tomto smere banky svoj záväzok v roku 2023 prekročili o takmer 197 %.

Stabilné a ziskové banky majú preto pre spoločnosť zásadný význam. „Pre slovenskú ekonomiku je dôležité, aby nebola ohrozená stabilita bánk, nakoľko len zdravý bankový sektor vie byť dlhodobým pilierom krajiny a prispievať k obnove ekonomiky,“ konštatoval prezident Slovenskej bankovej asociácie Daniel Kollár.

Facebook X.com chyba Newsletter