Zisk bánk na Slovensku nie je mimoriadny, ale je podpriemerný v porovnaní s okolitými krajinami. Napriek tomu banky majú zákonom stanovenú povinnosť dosahovať zisk. Ten je následne investovaný späť do ekonomiky – viac kapitálu znamená viac úverov pre firmy, domácnosti a väčší priestor pre nákup štátnych dlhopisov. Z toho vyplýva, že zisk bánk je priamo spojený s ich schopnosťou financovať ekonomický rast a rozvoj.
Majú našu dôveru
Septembrový prieskum agentúry Ipsos o vnímaní bánk slovenskou populáciou ukázal, že bankám na Slovensku dôveruje takmer polovica ľudí. Po obecných samosprávach a ozbrojených zložkách sú tretím najdôveryhodnejším subjektom. V rebríčku dôveryhodnosti predbehli štátne inštitúcie, cirkev, komerčné subjekty, neziskový sektor aj politikov. Prieskum takisto ukázal, že Slováci veria, že vklady v bankách sú v bezpečí a dôverujú bankám v oblasti bezpečnosti ich financií. „Zároveň sa však ukázalo, že ak by boli banky v strate alebo by nedosahovali dostatočný zisk, až 8 z 10 Slovákov by do nich nevložili svoje úspory a nezverili by im svoje financie. Respondenti v prieskume reagovali len na fiktívny scenár nestability bánk, keďže bankový sektor na Slovensku patrí dlhodobo k najstabilnejším v rámci Európy. Je však zaujímavé sledovať, ako by sa Slováci zachovali v takejto situácii,“ približuje Milena Koreňová, výkonná riaditeľka Slovenskej bankovej asociácie.
Na čom zarábajú najviac?
Banky zarábajú prevažne na úrokoch z úverov a hypoték, ktoré poskytujú svojim klientom. Ale nie všetky zisky sú automaticky vyplácané akcionárom. V skutočnosti sa 2/3 zisku reinvestujú späť do banky na ďalšie financovanie, zatiaľ čo iba 1/3 je vo forme dividend vyplácaná akcionárom. Tým, mimochodom, môže byť ktokoľvek z nás. Významná časť zisku sa tiež využíva na zabezpečenie vysokého štandardu bezpečnosti informačných systémov bánk.
V prípade zavedenia bankového odvodu sa zníži kapacita bánk na poskytovanie úverov. To bude mať za následok, že budú úvery menej dostupné a keďže bude dopyt po nich vyšší ako ponuka, budú automaticky drahšie. Ľudia si teda budú môcť požičiavať menej a za drahšie. Za posledné dva roky bankový sektor poskytol viac ako 25 miliárd eur na úvery pre firmy a 40 miliárd eur pre bežných ľudí. Zástupcovia bankovej asociácie varujú, že kvôli možnému zdaneniu sa vyše 13-tisíc rodín ročne nemusí dostať k hypotéke. Keby poslanci nedávno odhlasovali osobitný odvod, banky by mali menej o 1,125 miliardy eur ročne na poskytovanie úverov. Pri priemernej výške hypotéky 85-tisíc eur by sa tak sen o vlastnom bývaní rozplynul tisícke rodín ročne.
Stop sociálnym balíčkom
Platí jednoduché pravidlo, že čím je zisk bank vyšší, tým platia vyššie dane. Od roku 2010 prispeli do štátneho rozpočtu sumou 2 miliardy eur prostredníctvom dane z príjmu, pričom tri najväčšie banky patria dlhodobo k Top10 najväčších platcov dane z príjmov.
Banky upozorňujú, že pri zhoršenej situácii môže prísť z ich strany k menšiemu nákupu štátnych dlhopisov. Peniaze by chýbali v štátnej kase, čo by komplikovalo financovanie sociálnych balíčkov, ale aj platov pre lekárov, učiteľov či tiež 13. dôchodkov.
Varuje aj Európska centrálna banka
Pred negatívnymi dosahmi bankových odvodov na sektor a ekonomiku varuje aj Európska centrálna banka (ECB), pričom zverejnila negatívny komentár k návrhom na zavedenie špeciálneho zdanenia, naposledy v Španielsku, Litve a Taliansku. Vo svojom stanovisku okrem iného uvádza, že zavedenie odvodov ohrozuje zdravie sektora a potenciálne vedie k vyšším nákladom na úvery pre firmy a domácnosti. Banky sú v súčasnosti tzv. katalyzátorom zmien súvisiacich s financovaním prechodu firiem na zelenú ekonomiku a s dofinancovaním projektov z plánu obnovy. Preto je nevyhnutné, aby banky neboli ohrozené osobitným odvodom. „Zisk je nevyhnutnou súčasťou silného a stabilného bankového sektora, spolu s kapitálom tvoria hlavný pilier stability a riadneho fungovania. V záujme bezpečnosti a ochrany vkladov klientov musia byť banky pripravené na pokračovanie vo svojej činnosti aj za nepriaznivých podmienok. Na to im slúži vlastný kapitál, ktorý absorbuje možné straty a zabezpečí ďalšie bezproblémové úverovanie svojich klientov a štátu,“ skonštatovala Milena Koreňová zo Slovenskej bankovej asociácie.