Čísla stále nie sú ideálne, potraviny infláciu nechcú pustiť nižšie. Ceny potravín v medziročnom porovnaní naďalej atakovali doterajšie maximum rastu z decembra na úrovni 29 percent, informuje Štatistický úrad. Pozitívnejšie na tom sú náklady na bývanie, energie a položky súvisiace s bývaním, ktoré sa mierne znížili a dostali sa na úroveň zo začiatku roka 2022. Ceny pohonných hmôt klesli medzimesačne o 2,4 percenta. Ich ceny sa však vyvíjajú rozdielne. Zatiaľ čo cena nafty smeruje nadol, liter benzínu prekročil 1,6 eura za liter, ukazujú dáta štatistikov za posledný týždeň.
V porovnaní s krajinami V4 má Slovensko najnižšiu úroveň rastu cien. Maďarsko vedie s 25,2-percentnou infláciou. Za ním nasleduje Poľsko s 16,1 percenta a len o niečo vyššiu infláciu, teda 15 percent, majú v Česku, poukazuje na rozdielnosti ekonóm ČSOB Marek Gábriš.
Potraviny sú ťahúňom
Ceny potravín medziročne rastú nepretržite už tretí rok. Výrazne rástli ceny mäsa o 30,5 percenta, chleba a obilnín o 27,2 percenta, mlieka, syrov a vajec o 35,7 percenta, ale tiež zeleniny o 32,1 percenta, olejov a tukov o 28,3 percenta a cukru a cukroviniek o 30,3 percenta. Nealkoholické nápoje sa zvýšili až o 19,6 percenta.
Analytička WOOD & Company Eva Sadovská vysvetlila niekoľko dôvodov, prečo sú potraviny aj naďalej výrazne drahšie. „Producenti uvádzajú ako jeden z dôvodov vyššie ceny energií, ktoré sú dôležité pre výrobu. Počas vlaňajšieho roka sme ale boli svedkami i vysokej ceny ropy na svetových trhoch a následne rekordných cien pohonných látok,“ dodala. V súvislosti s drahými palivami poukazuje na to, že potraviny je potrebné nielen vyrobiť, ale aj do obchodov prepraviť, drahý benzín a nafta boli jedným z faktorov, ktorý prepisoval cenovky smerom nahor. Drahšie energie a palivá sú tak dva faktory, prečo sú potraviny stále drahé.
Ďalším faktorom je skutočnosť, že v prípade cenotvorby zohráva svoju rolu aj počasie. To má dosah na stav úrody, teda na rastlinnú výrobu a následne aj na živočíšnu výrobu, napríklad na chov zvierat, a to v podobe drahšieho krmiva. Nedostatok niektorých druhov napríklad zeleniny znamená ich vyššiu cenu. Obchodníci upozorňujú už dlhší čas aj na vyššie náklady, ktoré majú spojené so zabezpečením hygienických a bezpečnostných opatrení. Potravinári zase vyššie náklady pociťujú napríklad aj pre ekologizáciu výroby, zavádzanie nových technológií či pre drahšie obalové materiály, vysvetľuje analytička.
Po potravinách majú druhý najväčší vplyv na výdavky domácností bývanie a energie. V marci bol medziročný rast v tomto segmente na úrovni 13,6 percenta, ten však mierne klesol už tretí mesiac po sebe. Dlhodobý vplyv rastu cien stavebných materiálov sa prejavuje v imputovanom nájomnom, medziročne bol nárast o 13,2 percenta, čo je najnižšia hodnota od decembra 2021. Vyššie ceny boli aj za dodávku vody a rôzne služby týkajúce sa bývania – o 17,8 percenta.
Inflácia má ďalej klesať
Analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák predpokladá, že inflácia bude naďalej klesať aj nasledujúce mesiace a priemer za tento rok by mohol skončiť na úrovni 12 percent. „Výraznejšie zvoľnenie v raste cien očakávame v polovici tohto roka,“ uviedol Horňák. S tým, že pomáhať tomu bude aj trhový vývoj, keďže tlaky na trhoch, najmä energetických a potravinových, postupne ustupujú, čo sa začne prelievať aj do spotrebiteľských cien. Ďalej dodáva, že čoraz dôležitejším faktorom pre budúci rast cien sa tak stávajú mzdové náklady, keďže zamestnanci žiadajú výraznejší nárast miezd, ktorý bude aspoň čiastočne kompenzovať rastúce ceny.
Čítajte viac Nová prognóza slovenskej ekonomiky: Kažimíra trápi viac zdražovanie ako banková kríza
Sadovská sa pozerá na inflačnú situáciu o niečo optimistickejšie, aj keď očakáva, že aj v roku 2023 budeme svedkami pomerne vysokej úrovne inflácie. „Počas niekoľkých mesiacov bude inflácia dosahovať stále pomerne vysoké dvojciferné tempá rastu, postupne by sa mala „prehupnúť“ cez hranicu 10 percent a následne dosahovať jednociferné úrovne,“ tvrdí. Priemernú hodnotu inflácie za celý rok 2023 odhaduje momentálne mierne nad úrovňou 10 percent. Na nízke úrovne inflácie, napríklad okolo 2 percent, teda okolo inflačného cieľa eurozóny, môžeme podľa nej v tomto roku určite zabudnúť.