„To totiž spôsobí zníženie vlastného kapitálu bánk, ktorý je nevyhnutný na poskytovanie nových úverov. Pri priemernej výške hypotéky 85.000 eur sa sen o vlastnom bývaní rozplynie 13.200 rodinám ročne,“ uviedla v stanovisku SBA.
Asociácia pripomenula, že banky vlani zaplatili na dani z príjmu 219 miliónov eur. Tri najväčšie banky sú dlhodobo medzi desiatimi najväčšími platcami dane. Podľa predbežných výsledkov Národnej banky Slovenska (NBS) bol vlani čistý zisk sektora 829 miliónov eur a medziročne vzrástol o 14,1 %.
Čítajte viac Slováci starnú, dôchodky budú nižšie. Dajú sa však dvihnúť o stovky eur, ako na to?„Tento zisk sme dosiahli vďaka výrazne vyšším objemom poskytnutých úverov, nie primárne kvôli zvyšovaniu poplatkov. Jednoducho povedané, pomohli sme viacerým ľuďom k vlastnému bývaniu či inému majetku, firmám k naštartovaniu alebo zlepšeniu podnikania. A štát nás za to dnes ide potrestať,“ vyhlásil prezident SBA Peter Krutil.
Na každých 1000 eur úveru, ktorý banky poskytli, ešte pred siedmimi rokmi podľa asociácie zarobili ročne v priemere 14 eur. Vlani to bolo už len 10 eur. Banky pritom významne financujú slovenskú ekonomiku. Za posledné dva roky sektor poskytol viac ako 25 miliárd eur na úvery pre firmy a 40 miliárd eur pre obyvateľstvo.
Banky tiež podľa SBA plnia memorandum s vládou z roku 2020 lepšie, ako sa zaviazali. „Robíme ešte viac, lepšie a kvalitnejšie, ako nás Memorandum o porozumení medzi bankami a vládou zaväzuje. Za 2,5 roka, odkedy platí, sme navýšili úvery pre ľudí aj firmy o viac ako 13 miliárd eur. To je mimochodom až päťnásobné prekročenie nášho záväzku,“ vyčíslil viceprezident asociácie Daniel Kollár.
Od roku 2020 do konca roka 2022 navýšili banky aj nákupy štátnych dlhopisov a financovanie štátnych organizácií o približne 2,9 miliardy eur. SBA varuje, že pri zhoršenej situácii bánk môže prísť z ich strany k menšiemu nákupu štátnych dlhopisov.
„Ak by slovenské banky nemohli nakupovať dlhopisy, výrazne by sa tým zúžil počet kupujúcich. Fungovanie trhu je jednoduché, čím menšia konkurencia, tým drahšie financovanie štátu. A tým pádom menej peňazí na ďalšie výdavky,“ dodal Krutil.
Cez úpravu osobitného odvodu z podnikania v regulovaných odvetviach, ktorý existuje aj v súčasnosti, by sa mali získať dodatočné peniaze napríklad na obnovenie dotovaných obedov na školách. Poslanecký návrh novely je už v druhom čítaní a zaradený v programe aktuálnej schôdze Národnej rady (NR) SR. Ministerstvo financií v týchto dňoch finalizuje návrh, ktorým by sa mal ešte upraviť. O jeho možnom rozšírení aj na banky hovorili minulý týždeň viacerí poslanci.