Sme na ceste do pekla, odkazujú najväčšie podniky. Vláda so zdražovaním nepomáha, zaplatia to ľudia

Nad veľkými priemyselnými podnikmi v krajine visí čierny mrak. Blíži sa koniec roka, firmy trápia neisté ceny energií, výrobných vstupov a tlaky kolektívneho vyjednávania zamestnancov, ktorí žiadajú vyššie mzdy, aby ich rodinné rozpočty dokázali čeliť inflácii. Vláda však s pomocou najväčším mlčí.

02.12.2022 17:42
Slovalco Foto:
debata (12)
Video
Konferencia TA3 - Richard Kvasňovský, výkonný riaditeľ Slovenského plynárenského a naftového zväzu

Pokiaľ zima nebude extrémne silná, nedôjde k veľkému nedostatku a budeme schopní šetriť, tak by sme to podľa Richarda Kvasňovského, výkonného riaditeľa Slovenského plynárenského a naftového zväzu mali zvládnuť.

„Zásoby plynu má Európa, aj Slovensko aktuálne zhruba na úrovni 90 percent. To je tá dobrá správa. Na to, aby zima dobre dopadla, však tiež potrebujeme, aby zostali zachované toky plynu,” hovorí v rozhovore pre denník Pravda. Keď teda teraz Slovensko dostáva zhruba tretinu z dohodnutého množstva z Ruskej federácie a tento tok by sa zachoval aj naďalej, mali by sme v krajine istotu, že do podzemných zásobníkov sa načrie len v mimoriadnej situácii veľkej zimy.

Najnovšie štúdie hovoria, že EÚ môže prežiť bez ruského plynu, ak zníži spotrebu o 15 alebo 20 percent. „Aj keby došlo k úplnému zastaveniu, v prípade miernej zimy by sme dokázali fungovať aj čisto zo zásobníkov, na plynulé zásobovanie pre všetkých je však omnoho lepšie, ak ostane zachovaný aspoň nejaký tok cez potrubie,” dodal Kvasňovský.

TA3 Energetická konferencia

Firmy doplácajú na váhanie vlády

Kým však štát nedávno ohlásil veľkú pomoc pre domácnosti vo forme zastropovania cien elektriny, tepla aj plynu, firmy na pomalú pomoc zo strany vlády doplácajú.

„Výroba je zastavená, prepustili sme dve tretiny zamestnancov. Ostali nám len ľudia, s ktorými vieme ako tak udržať to know-how, ktoré potrebujeme na výrobu ferozliatín vo firme,” priblížil na piatkovej energetickej konferencii TA3 Branislav Klocok, generálny riaditeľ OFZ. Dodal, že ľudia sú neistí.

„Nevieme, kedy to skončí, dokedy bude situácia vypätá. A túto neistotu zažívajú všetky podniky. Domácnosti sú na najbližšiu zimu ošetrené, nemalo by sa ich dotknúť likvidačné zdraženie energií, no podnikov sa to netýka. Menším firmám vláda pomôže, no aj ich energie porastú 4–5 násobne a ak to nepretavia do cien výrobkov, budú mať tiež existenčné problémy. Máme štart decembra, mnohým začnú nové ceny energií platiť od januára. To je 20 pracovných dní, firmy nevedia, ako fungovať, čo majú robiť,” povedal. Taktiež pripomenul, že odávatelia pre automotive, či potravinári, dodávajúci pre veľké firmy, alebo supermarkety, si nemôžu dovoliť výrazne zdražiť výrobky.

Zdraženie energií, ktoré nastane od januára, bude navyše podľa Klocoka minimálne dvojnásobné pre všetkých podnikateľov. A energie sa pretavia do výrobkov, takže to budú napokon musieť platiť ľudia, takpovediac z inej strany stola.

Generálny riaditeľ Duslo Petr Bláha, uviedol, že ďalšie prepúšťanie zatiaľ neplánujú. „Už sme prepúšťali, optimalizovali sme celú radu procesov. Viedol som aj iné firmy a vždy mi hovorili “krízový manažér”, no ja tomu radšej hovorím opravár. Keď som do Dusla nastúpil, bolo tam o 500 ľudí viac, teraz je to optimálne.”

Biznis však podľa Bláhu rozhodne v optimálnej kondícii nie je. Väčšina poklesu dopytu v čase krízy totiž príde z energeticky náročných sektorov a sektorov náročných na plyn, ako sú chemický, oceliarsky, keramický priemysel, výroba iných materiálov a hnojív. Priemyselná výroba už v týchto odvetviach začala výrazne klesať.

„Pomoc na Slovensku mešká oproti európskym susedom, čiže sme stále menej a menej konkurencieschopní, hrozí, že sa bude viac importovať podobný, no lacnejší tovar odinakiaľ. Fungujeme na trhu kupujúcich a tí si vyberajú. Keď budú naše produkčné náklady stále drahšie, nemôže to dobre dopadnúť. Navyše, nemôžeme sa pozerať len na ceny u nás a v okolí. Ak je aktuálna cena zemného plynu v USA osem až 14-krát nižšia, ako v Európe, nedokážeme im konkurovať,” opísal. Ak teda nebudú na strane štátu prijaté zásadné opatrenia, už v budúcom roku nás čakajú podľa Bláhu zásadné problémy: bude sa menej vyrábať, podniky nebudú zvyšovať platy, naopak, prepustia ešte viac ľudí.

Pokles produkcie a jeho dominový efekt na ceny, trh práce a spotrebiteľskú dôveru zas podľa ekonómov prehĺbi recesiu v rokoch 2022 až 2023 a spomalí následné oživenie.

„Sme na ceste do pekla,” tvrdí Jaroslav Mervart, generálny riaditeľ firmy Chemosvit. Ten taktiež na konferencii kritizoval, že opatrenia vlády nie sú dostatočne komunikované a tvoria sa na poslednú chvíľu. „Už niekoľko mesiacov o niečom hovoríme, o domácnostiach, o podnikoch, no ja neviem, či domácnosti vedia, na čom sú, malé podniky vedia niečo a veľké energeticky náročné firmy nevedia vôbec nič. Naša firma exportuje na 80 až 100 percent. Naši zákazníci sú najmä v európskej únii, no nemôžeme povedať, že hoci je pár dní do konca roka, máme ešte čas informovať ich. Už je neskoro. Oni potrebujú poznať podmienky a ceny pol roka dopredu. A my tu máme koniec roka a kopia sa neisté ceny energií, vstupov a kolektívne vyjedávania zamestnancov,” do­dal.

Vláda pritom pomoc pre firmy predstavila ako prvú, ešte koncom októbra. „Týmto opatrením pokryjeme takmer celý sektor firiem,“ vyhlásil premiér Eduard Heger (OĽaNO) s tým, že energeticky náročné podniky budú riešiť individuálne na ministerstve hospodárstva. Pomoc bude platiť prvý štvrťrok 2023 a potom sa pomoc prehodnotí. Štát by mal vynaložiť na pomoc pre firmy v energetickej kríze v prvom štvrťroku asi 500 miliónov eur.

Od 1. januára do 31. marca budúceho roku budú mať firmy zastropované ceny silovej zložky elektriny a plynu. Pri elektrine to bude na úrovni 199 eur za megawatthodinu (MWh) a pri plyne 99 eur za MWh. Nad túto úroveň uhradí štát 80 percent výdavkov.

Na prvé tri mesiace je vyčlenených na jednu firmu 100-tisíc eur za jeden mesiac. Ako všetky opatrenia, aj táto pomoc je podmienená schválením štátneho rozpočtu na budúci rok. „Ak nebude rozpočet schválený, tak to bude znamenať katastrofu pre priemysel, katastrofu pre zamestnancov,“ povedal zástupca podnikateľov Rastislav Machunka.

Limit 500-tisíc na firmu

Druhá časť pomoci k firmám smeruje už teraz. Novelou štátneho rozpočtu na tento rok, vláda umožní použiť 1,5 miliardy eur z daňových nadpríjmov na kompenzácie ešte v tomto roku. Pre firmy je z tejto sumy vyčlenených 900 miliónov eur.

Pomoc sa má týkať len elektriny a pomoc bude obmedzená hornou hranicou 500-tisíc eur na firmu do konca tohto roka. Rovnaká pomoc tak bude aplikovaná spätne na elektrinu za september a október.

„To znamená, že všetci podnikatelia, ktorí mali účty za elektrinu vyššie ako 199 eur za MWh už počas septembra a októbra tohto roku, budú môcť požiadať o rovnakú pomoc,“ povedal minister financií Igor Matovič. Strážca štátnej pokladnice vyčíslil, že by to mohlo stáť štátnu kasu 300 miliónov eur.

Veľké firmy však kritizujú, že je to pre nich len kvapka v mori. „Vládnych 500-tisíc eur vyčerpáme za dve hodiny. To je opatrenie pre malé firmy, nie pre nás. My spotrebujeme 550-miliónov kubíkov plynu ročne, čo je 10–12 percent spotreby Slovenska. DoteraVčera boli prijaté návrhy, opatrenia, no z pozície nás, veľkých podnikov, to nerieši nič. V minulosti sme za plyn platili 12–14 miliónov eur s DPH mesačne, teraz je to okolo 60 miliónov eur,” vyčíslil Bláha.

Ak by firma nakupovala plyn za 99 eur za MWh, rozdiel medzi nákupnou cenou a cenovým stropom by bol v takomto prípade nula eur a na kompenzácie od štátu by nedosiahla. Pre porovnanie, cena plynu na virtuálnom obchodnom uzle TTF (Title Transfer Facility) v pondelok poobede dosiahla úroveň 95,5 eura za MWh. Amsterdamská burza TTF je pre ceny plynu v EÚ kľúčová. Pred rokom bola cena plynu na rovnakej burze na úrovni 44 eur za MWh. Počas svojich maxím, teda v auguste, bola na úrovni 350 eur za MWh. Súčasná cena je teda približne rovnaká ako cenové stropy.

© Autorské práva vyhradené

12 debata chyba
Viac na túto tému: #priemysel #štátna pomoc #energetická kríza