Prepustili sme dve tretiny ľudí, kúpiť elektrinu vlani by bola samovražda. Aj tak spúšťame malú pec, tvrdí šéf OFZ

Hutnícka fabrika Oravské ferozliatinárske závody (OFZ) so sídlom v Oravskom Podzámku musela pre vysoké ceny elektriny ešte v lete vypnúť všetky pece a prepustiť väčšinu zamestnancov. Až 70 percent jej nákladov totiž tvoria platby za elektrinu, ktorej cena sa dostala tento rok do enormných výšok. Vláda pomoc pre energeticky náročný priemysel ešte nepredstavila.

04.11.2022 11:40
Branislav Klocok, OFZ, Foto: ,
debata (5)

Podľa generálneho riaditeľa Branislava Klocoka vláde zostáva už len veľmi málo času. „Ak neurobíme nič, tak krajiny, ktoré energetickú krízu budú vedieť ekonomicky ustáť, teda budú vedieť kompenzovať nárast cien energií pre svoj priemysel, touto búrkou svoje ekonomiky prevedú, a žiaľ tie, ktoré to vedieť nebudú, ich ekonomiky skončia v podstatne horšom stave, ako si dnes vieme predstaviť,“ upozorňuje v rozhovore pre denník Pravda.

V júli ste ohlásili pre vysoké ceny vypínanie pecí a hromadné prepúšťanie. Aká je situácia teraz?

Prepustili sme dve tretiny zamestnancov. Situácia je tak rovnaká od leta až do dnešného dňa. Čo je nové, tak to je to, že sme spustili jednu malú pec, ale určite by som to nenazval obnovou výroby. Urobili sme tak preto, lebo máme nejaké neštandardné výrobky z minulých výrob ešte na sklade a potrebujeme ich prepracovať. Je lacnejšie ich prepracovať aj s vysokou cenou za energie, ako ich predávať s veľkou zľavou na trhu. Toto bude trvať len niekoľko týždňov a potom plánujeme aj tento agregát znova vypnúť a čakať, kým sa veci znormalizujú.

Vladimír Soták zo Železiarní Podbrezová Čítajte viac Veľkí priemyselníci Soták a Klocok: Ceny na burzách sú ako čistá úžera, najhoršie príde v roku 2023

Hrozí fabrike na Orave definitívne zatvorenie?

Pevne veríme, že situácia sa zmení. Aj v minulosti sa situácia zmenila niekoľkokrát. Naša firma prešla počas jej histórie rôznymi obdobiami a priznávam, že toto obdobie je jedným z tých ťažších. Všetci v manažmente sme však presvedčení, že sa nám to podarí zvládnuť.

Prečo firma OFZ nenakúpila elektrinu vlani na tento rok?

Rozdelil by som to na dve časti. Dlhodobú zmluvu v časoch, keď stála elektrina 50 eur za megawatthodinu, sme neurobili jednoducho preto, lebo oceliarsky trh prechádzal hlbokou krízou. Aj pri tých cenách elektriny za 50 eur by sme vytvárali stratu. Zafixovať si túto pozíciu by nebolo rozumné. Rozhodli sme sa, že časť elektriny nakúpime na dlhodobo a časť krátkodobo. Takto sme fungovali, kým sa nám darilo prenášať zvýšenú cenu elektriny na naše výrobky. Bolo to vtedy, keď boli ochromené dodávateľské reťazce a konkurencia z Ázie bola výrazne obmedzená. Vtedy sa nám podarilo preniesť väčšinu navýšenia ceny elektrickej energie do cien produktu.

Čo je ten druhý dôvod?

Fixovať ceny vlani by bola absolútna samovražda. Ak si poviete, že polovica ferozliatin prichádza do Európskej únie z krajín, kde je cena elektrickej energie 40 eur, zafixovať sa v takejto situácii na 200 eurách by bola ekonomická samovražda. Viete, že skôr či neskôr tlak zvonka prevalí cenovú úroveň, ktorá je v Európskej únii, keďže podiel importov z tretích krajín je veľmi vysoký. Urobiť kontrakt na elektrickú energiu nie je len o tom, že urobím kontrakt, ale treba zložiť finančné zábezpeky, ktoré vám umožnia ten obchod zrealizovať. Ak by ste potom chceli z tohto obchodu vycúvať, lebo by nám to už nevychádzalo, tak by to znamenalo pre firmu okamžitý koniec. Dodávatelia a banky by okamžite aktivovali vystavené záruky, čo by znamenalo platobnú neschopnosť v priebehu niekoľkých dní.

OFZ bola jedna z prvých firiem, ktorú ochromili vysoké ceny energií. Čomu to pripisujete?

Ferozliatinársky priemysel je vo všeobecnosti energeticky náročný a vystavený konkurencii z tretích krajín. To znamená, že my sme najcitlivejší na akýkoľvek pohyb na energetickom alebo oceliarskom trhu. To znamená, že keď sa čokoľvek udeje, my sme prví v poradí, dávno predtým, než prídu na rad napríklad U. S. Steel Košice alebo Železiarne Podbrezová. Lebo aj oni prídu na rad. Možno to bude o pol roka možno o rok neskôr. My sme dodávateľom aj pre nich, teda sme o jeden krok dopredu. Sme vystavení vo veľkej miere voľnej konkurencii z tretích krajín, kde neplatia rovnaké podmienky ako v Európskej únii. Ako som spomínal, až 50 percent ferozliatinárskych produktov spotrebovaných v EÚ pochádza práve z tretích krajín. Žiadne importné clá na tieto výrobky v princípe neexistujú, a keď máte krajiny, kde je elektrina podstatne lacnejšia a prístup k ochrane životného prostredia je ľahostajnejší, tak máte oproti nim obrovskú nákladovú nevýhodu. Tú je kompenzovať veľmi zložité a zabetónovať sa v pozícii, ktorá je vyššia ako úroveň konkurencie z tretích krajín, je obrovské riziko.

Čo hovoríte na to, že máme november a pre energeticky náročný priemysel štát ešte neohlásil pomoc?

Z dnešného pohľadu sa nezdá pravdepodobné, že by schéma pomoci pre tento priemysel bola urobené načas, teda do konca roka. Problém je aj v tom, že celá kompenzácia bude pravdepodobne fungovať tak, že vám ju nebudú dávať hneď, ale až o niekoľko mesiacov po tom, ako si podáte žiadosť. Je to podobný princíp, aký bol počas covidu. Pamätáme si, že to trvalo pol roka, niekedy aj dlhšie. Firmy sa dostanú do stavu, keď sa im napríklad zvýši faktúra zo stotisíc eur na 800-tisíc eur a niekoľko mesiacov sa tak budú musieť vyrovnať so situáciou s vlastnými peniazmi. V tomto vidím veľký problém.

Rokujete o kompenzáciách s ministrom hospodárstva Karlom Hirmanom? Pri predstavovaní pomoci pre malé a stredné podniky hovoril, že na pomoci pre energeticky náročné podniky sa ešte pracuje.

Mali sme stretnutie, na ktorom sme sa bavili o pomoci pre energeticky náročné podniky. Prisľúbil, že nejaký návrh pripravia. Zatiaľ som však žiadny nedostal, ale fakt je, že stretnutie prebehlo len prednedávnom a niečo, čo má zmysel, sa za pár týždňov zodpovedne pripraviť nedá.

Matej Šucha Čítajte viac Všade sa hovorí o šetrení, ale málokto k nemu pristúpi. Určite si dve či tri praktické veci a dodržte ich, tvrdí behaviorálny expert

Na konferencii TA3 s názvom titani slovenského biznisu ste spomínali, že dotácie sú cestou do pekla. Môžete to vysvetliť?

Kriví sa tým trh. Krivíte niečo, čo by malo fungovať prirodzene. Každá dotácia, pokiaľ neslúži na celoplošné dorovnanie podmienok, trh len pokriví. Pretože jedného zvýhodní a druhého znevýhodní. V Európskej únii je krásnym príkladom poľnohospodárstvo. Prečo konzumujeme rakúsku bravčovinu na Slovensku? Lebo ju Rakúšan urobí lacnejšie? V žiadnom prípade. Je to preto, lebo mu to jeho vláda zadotuje, čo, samozrejme, z dlhodobého pohľadu spôsobilo to, že na Slovensku sa ošípané prakticky nechovajú. Pri akýchkoľvek dotáciách je v prvom rade potrebné dodržať rovnosť podmienok na jednotnom trhu. V opačnom prípade o nejakom dorovnávaní regionálnych rozdielov môžeme len snívať.

Vychádza mi z toho potom len to, že je ideálne nájsť celoeurópske riešenie v boji proti drahým energiám.

Musí byť celoeurópske, to je samozrejmé.

Ako budú slovenské firmy konkurovať tým z Nemecka, keď maximálna cena plynu pre podniky sa má v Nemecku zaviesť na úrovni 70 eur za megawatthodinu a na Slovensku podľa skorších správ by mal byť cenový strop až na úrovni 99 eur pri plyne?

To je ten problém. Idea jedného energetického trhu skončila. Ak neurobíme nič, tak krajiny, ktoré energetickú krízu budú vedieť ekonomicky ustáť, teda budú vedieť kompenzovať nárast cien energií pre svoj priemysel, touto búrkou svoje ekonomiky prevedú, a žiaľ tie, ktoré to vedieť nebudú, ich ekonomiky skončia v podstatne horšom stave, ako si dnes vieme predstaviť.

Branislav Klocok

generálny riaditeľ spoločnosti OFZ so sídlom v Oravskom Podzámku, ktorá patrí k najvýznamnejším dodávateľom ferozliatin pre oceliarsky a zlievarenský priemysel v regióne strednej Európy. Podľa rebríčka Forbes ide o 15. najvýznam­nejšiu a najväčšiu rodinnú firmu na Slovensku.

© Autorské práva vyhradené

5 debata chyba
Viac na túto tému: #energie #priemysel #zdražovanie #OFZ
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy