Mnohé totiž nespadajú pod regulované subjekty a tým pádom nakupujú elektrinu a plyn priamo na trhu, kde sú v porovnaní s vlaňajškom niekoľkonásobne drahšie.
Vláda chce predstaviť pomoc aj pre domácnosti a verejný sektor. Keďže domácnosti majú ceny zastropované do konca roka, chcú vyriešiť ako prvý práve sektor firiem.
Od 1. januára do 31. marca budúceho roku budú mať firmy zastropované ceny silovej zložky elektriny a plynu. Pri elektrine to bude na úrovni 199 eur za megawatthodinu (MWh) a pri plyne 99 eur za MWh. Nad túto úroveň uhradí štát 80 percent výdavkov.
Čítajte viac Tankery s LNG sa hromadia pri brehoch Európy a ceny plynu letia nadol. Starý kontinent reaguje na Putinovo vydieranie
Ilustračný príklad ukazuje, ako to bude vyzerať v praxi. Ak firma nakupuje elektrinu za 450 eur za MWh, tak jej štát uhradí 80 percent z rozdielu, čo je 201 eur. Podnikateľ tak bude vo finále platiť 249 eur. K finálnej cene sa musia ešte pripočítať poplatky za distribúciu. Pri plyne bude situácia podobná. Ak firma nakupuje plyn za 150 eur za MWh, tak jej štát taktiež uhradí 80 percent z rozdielu, čo je 41 eur. Samotná firma si bude musieť doplatiť 108 eur za MWh plus distribučné poplatky.
VIDEO: Zastropovanie cien energií pre firmy
„Týmto opatrením pokryjeme takmer celý sektor firiem,“ vyhlásil premiér Eduard Heger (OĽaNO) s tým, že energeticky náročné podniky budú riešiť individuálne na ministerstve hospodárstva. Pomoc bude platiť prvý štvrťrok 2023 a potom sa pomoc prehodnotí. „Podľa toho aj rozhodneme, či budeme v tejto pomoci ďalej pokračovať a v akej podobe,“ avizuje Heger. Na prvé tri mesiace je vyčlenených na jednu firmu 100-tisíc eur za jeden mesiac.
S takouto formou pomoci súhlasili aj zástupcovia zamestnávateľov a zamestnancov, ktorí o nej diskutovali na tripartite. O pomoci bude musieť ešte rozhodnúť vláda a následne prejsť parlamentom. Práve tam sa zrejme budú odohrávať kľúčové boje, keďže spomínaná pomoc je podľa ministra financií Igora Matoviča (OĽaNO) podmienená schválením štátneho rozpočtu na budúci rok.
„Ak nebude rozpočet schválený, tak to bude znamenať katastrofu pre priemysel, katastrofu pre zamestnancov,“ povedal zástupca podnikateľov Rastislav Machunka a apeloval aj na poslancov, aby ho podporili.
Štát by mal vynaložiť na pomoc pre firmy v energetickej kríze v prvom štvrťroku asi 500 miliónov eur. Táto pomoc bude zameraná na malé a stredné podniky. Minister hospodárstva Karel Hirman vyhlásil, že predstavená schéma je prístupná pre všetky podnikateľské subjekty, a aj keď sa riadi pravidlami EÚ, nie je podmienkou, aby bola firma v strate. „Túto pomoc sme spravili tak, aby sme zasiahli čo najširší okruh firiem a aby sme pomoc doručili ešte v tomto roku. Kto rýchlo dáva, dvakrát dáva,“ vyhlásil Hirman.
Limit 500-tisíc na firmu do konca roka
A práve tu sa dostávame k druhej časti pomoci, ktorá sa bude vzťahovať ešte na tento rok. Parlament presne pred týždňom schválil novelu štátneho rozpočtu na tento rok, ktorá umožní použiť 1,5 miliardy eur z daňových nadpríjmov na kompenzácie ešte v tomto roku. Pre firmy je z tejto sumy vyčlenených 900 miliónov eur. Vláda tak chce rovnakú schému kompenzácií aplikovať ešte v tomto roku. Týkať sa však bude len elektriny. Systém bude rovnaký, ale pomoc bude obmedzená hornou hranicou 500-tisíc eur na firmu do konca tohto roka. Rovnaká pomoc tak bude aplikovaná spätne na elektrinu za september a október. „To znamená, že všetci podnikatelia, ktorí mali účty za elektrinu vyššie ako 199 eur za MWh už počas septembra a októbra tohto roku, budú môcť požiadať o rovnakú pomoc,“ povedal minister financií Igor Matovič. Strážca štátnej pokladnice vyčíslil, že by to mohlo stáť štátnu kasu 300 miliónov eur.
Čítajte viac Minister Hirman: Domácnosti nemusia povinne ušetriť 15 percent elektriny, ceny energií budú únosné
Ak by firma nakupovala plyn za 99 eur za MWh, rozdiel medzi nákupnou cenou a cenovým stropom by bol v takomto prípade nula eur a na kompenzácie od štátu by nedosiahla. Pre porovnanie, cena plynu na virtuálnom obchodnom uzle TTF (Title Transfer Facility) v pondelok poobede dosiahla úroveň 95,5 eura za MWh. Amsterdamská burza TTF je pre ceny plynu v EÚ kľúčová. Pred rokom bola cena plynu na rovnakej burze na úrovni 44 eur za MWh. Počas svojich maxím, teda v auguste, bola na úrovni 350 eur za MWh. Súčasná cena je teda približne rovnaká ako cenové stropy. Celkový objem financií použitých na kompenzácie pre firmy tak bude závisieť aj od toho, na akej úrovni sa bude cena plynu pohybovať.
Treba doriešiť energeticky náročné firmy
Vláda predstavila schému kompenzácií pre firmy na Hospodárskej a sociálnej rade zástupcom zamestnávateľov a zamestnancov. Tí s kompenzáciami súhlasili a ocenili, že mimoriadna tripartita pre energie bola zvolaná z podnetu premiéra. Ich pripomienky smerovali len k chýbajúcim kompenzáciám pre energeticky náročné podniky a pre zdravotníctvo. Rokovania o týchto bodoch však ešte budú pokračovať.
Podľa šéfky odborárov Moniky Uhlerovej je prvý balík pomoci pre firmy dôležitý, pretože eliminuje riziko rastúcej nezamestnanosti. Viceprezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Rastislav Machunka napríklad upozornil, že zdravotnícke subjekty očakávali výrazne nižšie stropy pre elektrinu a plyn, ako boli navrhované pre firmy. „Očakávajú stropovanie na úrovni 50 eur za MWh pre plyn a 130 eur za MWh pre elektrinu. Takto rozpočtujú aj všetky svoje náklady, ktoré majú v zdravotníckom systéme,“ vysvetľuje Machunka s tým, že majú prísľub, že sa to bude riešiť.
Pomoc pre najväčších kapitánov priemyslu sa ešte len chystá. „Vzniesli sme pripomienku, že tam nevidíme podporu pre energeticky náročné podniky,“ povedal prezident Republikovej únie zamestnávateľov Miroslav Kiraľvarga. Dostal však prísľub, že o tom budú rokovať s ministrom hospodárstva už teraz v stredu. Rezort hospodárstva už pred týždňom napríklad pripravil výzvu pre kompenzácie pre energeticky náročné podniky. Kompenzácie by mali dostávať vo forme vratiek časti poplatkov za tarifu za prevádzkovanie systému.
Boj o rozpočet v parlamente
Schéma pomoci pre firmy na budúci rok je podmienená schválením rozpočtu na rok 2023, tvrdí šéf rezortu financií Igor Matovič. Keďže menšinová vláda už v parlamente nemá potrebných 76 hlasov na schválenie rozpočtu, je otázne, či sa jej ho v parlamente podarí pretlačiť. Ak rozpočet neprejde, hrozí rozpočtové provizórium. Strana SaS už avizovala, že rozpočet v parlamente nepodporí.
Vo svojom stanovisku tvrdí, že sa kompenzácie pre firmy dajú uskutočniť aj bez schváleného rozpočtu. Podľa sulíkovcov si Matovič berie podnikateľov za rukojemníkov, aby bol schválený štátny rozpočet. „Aj v prípade neschválenia rozpočtu bude na kompenzácie cien energií v budúcom roku k dispozícii aj 900 miliónov eur schválených v tohtoročnom rozpočte, ktoré sa automaticky premietnu v rámci provizória,“ uviedol predseda SaS Richard Sulík. Dodal tiež, že k dispozícii budú aj európske zdroje vo forme nevyčerpaných eurofondov, a tak nevidí dôvod hlasovať za štátny rozpočet.