Praktické dôvody zmenšovania
Zmena veľkosti výrobkov nemusí byť len dôsledkom vysokej inflácie. Ako pripomína Ľubomír Tuchscher, výkonný riaditeľ Slovenského združenia pre značkové výrobky, zmena veľkosti potravín môže nastať aj v dôsledku nastavenia na optimálnu veľkosť spotrebnej dávky (napríklad pri čokoládach alebo tyčinkách) z pohľadu motivácie spotrebiteľa na znižovanie energetického príjmu.
„Ďalším pohľadom na zmenšovanie veľkosti spotrebiteľských balení je téma kompaktácie pri pracích prostriedkoch,“ tvrdí pre Pravdu. Keďže sme členmi Európskej únie, tak sme aj súčasťou iniciatív na zavádzanie kompaktovaných pracích práškov alebo pracích gélov. „Výsledkom je, že na rovnaký počet pracích dávok je vďaka novým receptúram potrebný menší objem. Takéto zmenšenie má efekt z pohľadu ekológie a ekonomiky – na prevoz je potrebný menší počet kamiónov, ktoré vypustia menej emisií, v obchode je potrebná menšia plocha na pultoch, spotrebiteľ rovnaký počet pracích dávok prenáša výrazne ľahšie,“ opisuje situáciu.
Kde to začalo?
V roku 1969 napísal americký novinár a humorista Art Buchwald stĺpček do novín s názvom „Balíčková inflácia“, kde ako jeden z prvých upozornil na túto taktiku výrobcov. Tá sa rozšírila v 70. rokoch, keď potravinoví producenti hľadali kreatívne spôsoby, ako ochrániť svoje ziskové marže pred rastom nákladov a stagnáciou rastu. V súčasnosti môžeme byť svedkami javu nazývaného anglickým termínom shrinkflation (zloženým zo slov shrink – zmenšiť sa a inflation – inflácia), kdekoľvek od Austrálie po Indiu a Britániu, informujú české noviny.