V súčasnosti sa však ceny držia na pôvodných hodnotách. Obtulovič to vysvetľuje tým, že predávajúci s cenou dole nejdú, pretože radšej vyčkávajú. „Kupujúci sa vždy nakoniec nájde. Ale je rozdiel, že kým kedysi sa byty v Česku predali aj za dva týždne, teraz ich predávajú aj štyri mesiace a záujemcov je oveľa menej,” vysvetľuje. Ochladenie trhu cítiť pritom nielen v hlavnom meste, ale napríklad aj v satelitoch v blízkosti Prahy. Paradoxne nehnuteľnosti v mestách ako Karlove Vary či Chomutov sa teraz predávajú lepšie. Len na porovnanie, dvojizbový byt v Karlových Varoch stojí asi dva milióny českých korún (vyše 81-tisíc eur), ale v Prahe za byt s rovnakou výmerou zaplatíte aj šesť miliónov (vyše 263-tisíc eur).
Ekonóm Lukáš Kovanda z Trinity bank si, naopak, myslí, že ceny v Česku padnú. Odvoláva sa na hodnotenie Českej národnej banky, podľa ktorého sú české nehnuteľnosti v bubline nadhodnotenej až o 40 percent. „Pokles cien nehnuteľností treba so stále vyššou pravdepodobnosťou očakávať aj teraz. Česko je totiž iba na začiatku ekonomicky krízových rokov, ktorých môže byť aj päť. Ceny energií zostanú vysoko po celú dobu. K tomu treba pripočítať, že český trh s nehnuteľnosťami je z porovnateľných ekonomík, ekonomík OECD, druhý najprehriatejší,” pripomína Kovanda a poukazuje aj na to, že jedným z hlavných znakov realitnej bubliny sú široko roztvorené nožnice medzi cenou nehnuteľností a výškou nájmov.
Mesačná splátka „80-percentnej“ hypotéky na 80-metrový byt po rekonštrukcii v Prahe prekračuje už dnes 46-tisíc korún (1 874 eur). Pritom priemerná hrubá mzda v Prahe je okolo 48 500 korún (1 976 eur). Ekonóm preto zlacnenie predpovedá už o dva až tri roky.
Na Slovensku však ekonómovia s podobným scenárom nepočítajú. „Úverová dostupnosť je limitovaná viacerými faktormi. Ten najdôležitejší je však rast miezd. Platy na Slovensku rastú pomerne rýchlo, súkromný sektor stíha dobiehať infláciu, preto by som sa tam o úverovú dostupnosť až tak neobával,” hovorí Vladimír Baláž, ekonóm z Prognostického ústavu SAV.
Pripomína tiež, že úroky u nás rastú pomalšie ako v Česku a sú takmer o päť percent nižšie. „Keď aj banky na Slovensku vyženú úroky niekde na úroveň troch, štyroch percent, aj počet záujemcov o hypotéky musí prirodzene klesnúť,” vypočíta.
Ekonómovia z bánk zdvíhanie úrokov na úroveň Česka neočakávajú. „Zdražovanie porovnateľné s Českou republikou sa nedosiahne. Česká republika má vlastnú menovú politiku a korunu, takže tlaky na centrálnu banku na zvyšovanie sadzieb sú oveľa vyššie ako v prípade ECB,” vysvetľuje ekonomický analytik Tibor Lőrincz z Tatra banky.
Súhlasí s ním aj Lukáš Havlík, PR špecialista Slovenskej sporiteľne. „Slovenské banky sa vedia v eurách financovať oveľa lacnejšie a vzhľadom na malú expozíciu oproti ostatným menám nepotrebujú získavať zdroje na iných ako eurových trhoch,” dodáva.