Inflácia, akú sme nezažili dekády, domácnostiam na Slovensku za posledný rok znížila hodnotu úspor o 13 percent. Navyše, odhady bankárov a ekonómov počítajú s tým, že dvojciferné zdražovanie pretrvá minimálne aj v budúcom roku. To mnohých ľudí motivuje kritickejšie sa pozerať na svoje úspory a investovať. Namiesto fondov, akcií či dlhopisov sú však mimoriadne populárnou voľbou nehnuteľnosti.
„Na Slovensku zvyšujúca sa inflácia motivuje ľudí investovať do nehnuteľností, aby si ochránili úspory. V posledných mesiacoch sa zvýšil už aj tak enormný záujem o rezidenčné nehnuteľnosti nielen v Bratislave a v Košiciach, ale prakticky vo všetkých krajských aj väčších okresných mestách,” hovorí v rozhovore Palenčár.
Trend nebrzdia ani drahšie hypotéky, ktoré by mali do konca roka ešte porásť do úrovne štyroch percent. „Predpokladáme, že výraznejší vplyv na dopyt po nehnuteľnostiach to mať nebude, nakoľko strach z inflácie vyššej ako 10 percent je omnoho väčší, ako to, že si klient priplatí za vyšší úrok na hypotéke,” hovorí.
V menších mestách, kde nie je rozvinutý development, navyše podľa šéfa asociácie realitných kancelárií rastie aj počet ľudí, ktorí si kupujú nehnuteľnosti za vlastné prostriedky, teda takpovediac za hotovosť.
Takýto prístup, spojený s akútnym nedostatkom bývania vo väčších mestách, však ženie ceny nehnuteľností rýchlo nahor. Nejde pritom len o slovenský fenomén. Európsky štatistický úrad (Eurostat) zverejnil dva grafy o tom, ako sa za posledných 12 rokov vyvíjali ceny nájmov a cien nehnuteľností v Európskej únii (EÚ).
Graf ukazuje, že od roku 2010 sa ceny nehnuteľností viac ako zdvojnásobili v Estónsku, Maďarsku, Luxembursku, Česku, Lotyšsku, Litve a Rakúsku. Na Slovensku sa za toto obdobie zvýšili ceny o vyše 70 percent.
Čítajte viac Ceny bývania v jednom grafe: Za dekádu u nás narástli o vyše 70 percent, rekordéri sú v Maďarsku
Súčasná situácia silno pripomína obdobie veľkej ekonomickej krízy v rokoch 2007 až 2009. „V roku 2008 pri ekonomickej kríze síce došlo k prasknutiu realitnej bubliny, avšak dôsledok bol, že klesol záujem o kúpu nehnuteľností, nie až tak cien. Klienti stratili takzvanú pozitívnu spotrebiteľskú náladu, došlo k nedôvere voči kúpe nehnuteľnosti a tak v roku 2009 bolo fakticky jedno, s akou cenou ste prišli, ľudia nekupovali, lebo nevedeli, čo sa bude diať, či prídu kvôli finančnej kríze o prácu,” pripomína Palenčár.
Môžeme teda čakať prasknutie bubliny a zlacnenie? Realitný expert tvrdí, že kancelárie ostávajú pokojné. „Záujem Slovákov o kúpu nehnuteľnosti je reálny, nie špekulatívny a klienti ho dokážu kryť či už vlastnými úsporami, alebo hypotékami,” vysvetľuje.
Zdražovanie 23-percentným tempom však považuje za nezdravé. „Ideálne by bolo, keby došlo k spomaleniu tejto rýchlosti. Pri desaťpercentnej inflácii je takýto reálny rast cien nehnuteľností potom 13 percent, čo spraví za sedem až osem rokov sto percent. To neodzrkadľuje ani reálny rast miezd, ani inflácie,” hovorí. Zároveň však dodáva, že zlom nie je ďaleko. Scenár návratu „zdravých” cien na trhu s nehnuteľnosťami očakáva už v tomto roku.