Moskve totiž v nedeľu večer vypršala lehota na zaplatenie úrokov v objeme 100 miliónov amerických dolárov zo zahraničných dlhopisov. Rusko peniaze na zaplatenie má, platby mu však znemožňujú sankcie, ktoré Západ uvalil v dôsledku ruskej agresie na Ukrajinu. Ide tak o bankrot technického charakteru, pretože Rusko má zdroje a ochotu svoje záväzky riadne plniť. Rusko to preto označilo za frašku.
„Myslím si, že je to zaujímavá ukážka toho, čo môžu Američania urobiť, ak sa tak rozhodnú, ale nemyslím si, že to bude mať pre Rusko veľké ekonomické dôsledky,“ povedal pre Financial Times analytik Paul McNamara zo spoločnosti GAM.
Čítajte viac Rusko po 104 rokoch zbankrotovalo. Niektorí veritelia pokukujú po jeho vilách a jachtách
Vzhľadom na škody, ktoré sankcie už napáchali na ekonomike a trhoch, platobná neschopnosť je pre Rusov skôr symbolická, pretože bude mať len malý vplyv na to, ako musí Rusko zápasiť s dvojcifernou infláciou či najhorším prepadom hrubého domáceho produktu za posledné roky.
Veritelia v ťažkej situácii
Mnohí zahraniční veritelia Ruska sa v pondelok ocitli v nezávideniahodnej situácii. Nemajú svoje peniaze riadne a včas na svojich účtoch. Musia preto zvažovať, ako sa k peniazom dostať. Jednou možnosťou je vyčkávať. Dúfať, že vojna na Ukrajine v blízkom čase skončí, sankcie sa zmiernia a Rusko si začne svoje záväzky opäť plniť. „Väčšina držiteľov dlhopisov si zachová vyčkávací prístup,“ predpovedá pre agentúru Bloomberg Takahide Kiuchi, ekonóm z výskumného inštitútu Nomura v Tokiu.
Niektorí veritelia Ruska však zvolili razantnejší postup. Navrhujú, aby ich neuhradené pohľadávky voči Rusku boli uspokojené napríklad z peňazí získaných predajom majetku, ktorý bol zmrazený ruským oligarchom, ako sú prímorské vily, ďalšie luxusné sídla, vrcholné umelecké diela alebo jachty.
„Alternatívou je podľa nich uhradenie pohľadávok z rezerv ruskej centrálnej banky, ktoré boli v objeme niekoľkých stoviek miliárd dolárov zmrazené tento rok krátko po začatí invázie na Ukrajinu,“ informuje česky ekonóm Lukáš Kovanda z Trinity bank.
Odrezaná Moskva vinu odmieta
Rusko vojensky napadlo Ukrajinu, a tak prišla odpoveď. Rozsiahle ekonomické sankcie prakticky odrezali Rusko od globálneho finančného systému. Pre Moskvu to znamená, že si nemôže požičiavať na medzinárodných trhoch a tiež to, že nemôže uhrádzať svoje splátky dlhopisov. Tie malo Rusko zaplatiť pred mesiacom a neurobilo tak. Rusko tvrdí, že peniaze poslalo banke Eurclear, ktorá ich následne pošle veriteľom. Tí sa však už k peniazom nedostali. Medzi nimi boli aj dvaja taiwanskí majitelia ruských dlhopisov. Podľa vyhlásení ruských predstaviteľov boli ochotní zaplatiť, ale sankcie znemožnili, aby sa peniaze dostali veriteľom. Eurclear sa bráni tým, že len dodržiava všetky sankcie.
V nedeľu uplynula 30-dňová lehota, počas ktorej veritelia mali peniaze dostať. Je bežnou praxou, že keď dlžník nezaplatí podľa stanovenej dohody, tak začína plynúť 30-dňová lehota, počas ktorej sa môže pokúsiť o nápravu. Veritelia sa k svojim peniazom nedostali, a tak sa Rusko v pondelok ráno ocitlo v platobnej neschopnosti, teda v bankrote.
Moskva sa za každú cenu snažila vyhnúť platobnej neschopnosti, pretože by utrpela prestíž krajiny. Ruskí predstavitelia vrátane ministra financií Antona Siluanova obvinili západné vlády zo snahy dohnať Rusko do umelej platobnej neschopnosti.
S miliardami dolárov týždenne, ktoré stále prúdia do štátnej ruskej pokladnice z vývozu energie, a to aj napriek drsnému konfliktu na východnej Ukrajine, zopakoval, že krajina má prostriedky a vôľu zaplatiť za svoje záväzky.
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov uviedol, že úroky, ktoré malo Rusko zaplatiť, odoslalo držiteľom dlhopisov. Ak peniaze nedorazili, tak podľa neho vinou sankcií, ktoré na Rusko uvalil Západ. Odmieta, že sa Rusko ocitlo v platobnej neschopnosti.
„Bežne štáty bankrotujú vtedy, keď nemajú peniaze alebo ochotu svoj dlh veriteľom splácať. Rusko však peniaze má. A má aj ochotu. Lenže krajiny Západu ho chcú vytrestať za to, že vedie vojnu na Ukrajine. Zablokovali mu teda všetky spôsoby, ako mohlo svoje záväzky voči veriteľom vyrovnať," vysvetľuje Lukáš Kovanda. Podľa neho tak nastáva paradoxná situácia. „Západ teda Rusku vlastne sám zakázal, aby mu dlh splácalo, a na základe toho sa Rusko ocitne v bankrote,“ hovorí Kovanda.
Naposledy bolo Rusko v podobnej situácii v roku 1918 za boľševickej revolúcie, keď nový komunistický vodca Vladimir Iľjič Lenin odmietol zaplatiť dlhy cárskeho Ruska. S platobnou neschopnosťou sa Moskva stretla aj počas 90. rokov. Tá sa však týkala len záväzkov v miestnej mene.
Rusko má peňazí dosť
Sankcie na Kremeľ sa pre pokračujúcu ruskú agresiu na Ukrajine stále stupňujú. Napriek tomu do ruskej pokladnice putujú stovky miliónov dolárov denne za predaj energií a kľúčových komodít. Ruskom vyvolaná kríza totiž všetko zdražila, a tak aj napriek sankciám má krajina paradoxne peňazí dosť.
Príjmy Ruska z predaja ropy a zemného plynu budú v tomto roku predstavovať približne 285 miliárd dolárov, a to aj napriek tomu, že niektoré krajiny zastavili alebo postupne ukončujú nákupy energií. Ukazujú to odhady agentúry Bloomberg založené na prognózach ministerstva hospodárstva. Ak by sa prognóza potvrdila, Rusko by zinkasovalo v porovnaní s rokom 2021 až o pätinu viac peňazí. Keďže ceny ropy a zemného plynu vyleteli nahor, príjmy Ruska z dodávok energií tiež rastú.
Svetoví lídri chcú preto využiť „kolektívnu páku“ na to, aby Rusko z vysokých cien energií už nemohlo tak ťažiť. Skupina siedmich popredných ekonomík sveta G7 chce preto zaviesť cenový strop pri rope z Ruska. Na presnom mechanizme sa však ešte stále pracuje. „Cieľom je vyhladovať Rusko a Putina od jeho hlavného zdroja príjmov a prinútiť znížiť cenu ruskej ropy, aby sme pomohli zmierniť dosah Putinovej vojny,“ uviedol pre CNN nemenovaný popredný predstaviteľ americkej administratívy.