Produkt minulého tisícročia
Podľa finančníkov sú vkladné knižky produkt, z ktorého klienti už nemajú žiadny sporiaci benefit. Nie sú tiež vôbec praktické, keďže klienti s nimi nemôžu pracovať tak ľahko ako s prostriedkami na účte alebo sporení. „Ľudia obľubovali kedysi tento produkt z dôvodu zhodnotenia financií, vedenia produktu v cudzej mene, ktoré bolo bezpoplatkové,” vysvetľuje Matej Dobiš, výkonný riaditeľ Finančného kompasu.
Potom však prišla digitalizácia a keďže pri manipulácii s knižkou, teda pri vkladoch aj pri výberoch, je potrebná fyzická prítomnosť knižky v pobočke, záujem slabne. Navyše je to záťaž aj pre banky, ktoré museli kvôli vkladným knižkám v pobočkách, kde boli vedené, držať a servisovať ihličkové tlačiarne, pričom sa už vôbec nevyrábajú. Vkladné knižky sú totiž cenina a bolo potrebné okolo nich zabezpečovať potrebný servis – výroba, uloženie v trezore, účtovníctvo či evidencie.
„Pre banky predstavujú vkladné knižky zbytočne drahú papierovú administratívu. Logicky sa preto snažia majiteľa vkladnej knižky motivovať, aby si svoje úspory presunul do iného produktu v rovnakej banke,” vysvetlil Marián Búlik, finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko.
Dnes ostáva pre banku povinnosťou servis tohto produktu a zhodnotenie vo výške uvedenej v úrokových sadzbách. „Klient môže na základe pravidiel stanovených bankou tento produkt používať a následne disponovať peniazmi. Pozor však na pravidlá úročenia, tie musia byť dodržané, aby k zhodnoteniu prišlo,” upozorňuje Dobiš.