Viac ako polovica ľudí, ktorí si chcú kúpiť auto, má záujem o elektromobil. Vyplýva to z prieskumu Ernst & Young. Majú aj Slováci záujem o elektrické autá?
Záujem na Slovensku sa nedá porovnať so záujmom, ktorý je v západnej Európe alebo v krajinách Škandinávie. Výsledky predaja elektrických a elektrifikovaných áut za minulý rok u nás tvorili podiel okolo troch percent, pričom v Európe to bolo približne 18 percent. Sú na to pádne dôvody. Mnohé krajiny západnej Európy pochopili, že prechod na bezemisnú mobilitu je aj v ich záujme a urobili v rámci svojich vlád záväzok prispieť k tomu nielen formou dotácií, rozvojových plánov pre infraštruktúru či formou priaznivých podmienok pre nákup elektromobilov, ale i aktívnou osvetou podpory elektromobility. Motivujúce podmienky sú na týchto trhoch už niekoľko rokov, a preto je predaj v týchto krajinách omnoho vyšší.
Na druhej strane nás teší, že napriek prakticky nulovej podpore predaj elektrických áut rastie výrazne rýchlejšie ako celkový trh osobných vozidiel. Vidíme, že elektromobily si začínajú hľadať miesto na trhu a záujem rastie, čo vidíme i na počte objednávok u modelu ENYAQ iV a záujmom o testovanie tohto modelu. Veľký ohlas máme taktiež na náš nový model ENYAQ COUPÉ iV, ktorý je už možné objednať a prvé autá by mali prísť na Slovensko do konca roku.
Čo robí Škoda Auto Slovensko preto, aby podiel elektromobilov rástol?
Ako líder na trhu cítime istú povinnosť rozvíjať povedomie o elektromobilite na Slovensku. Informovať verejnosť o všetkých výhodách a benefitoch rovnako ako otvorene hovoriť o limitoch, ktoré v dnešnej dobe elektromobil má. Nikoho sa nesnažíme do elektromobility tlačiť, ak na to nie je pripravený, či už možnosťou nabíjania alebo požiadavkami na využitie elektromobilu. Máme však skúsenosť, že ak si zákazník náš nový ŠKODA ENYAQ iV vyskúša na viacero dní, obvykle nám volá so žiadosťou o predĺženie zapožičania. Názor na elektromobilitu sa výrazne mení s osobnou skúsenosťou. Stále je medzi vodičkami a vodičmi veľa predsudkov, ktoré sa snažíme búrať.
Aká by mala byť úloha štátu pri elektromobilite?
Slovensko si ako súčasť Európskej únie zvolilo elektromobilitu ako najdostupnejšiu a najefektívnejšiu cestu k bezemisnej mobilite. Pokiaľ sme sa rozhodli, že chceme znižovať uhlíkovú stopu v osobnej doprave a prispieť tak ku kvalite ovzdušia, musíme tuto tému začať brať vážne a dostať ju do agendy. Je to totiž na najbližšie dekády jediná dostupná alternatívna technológia pre bezemisný pohon. Preto hlavnú potrebu štátu vidím predovšetkým v definovaní jasného strategického plánu postupného prechodu na tento pohon s konkrétnymi opatreniami. Bez tejto podpory to nepôjde.
Čo konkrétne by mal štát robiť?
Rola štátu je v tom, aby záujemcovi o elektrické auto tento prechod čo najviac uľahčil. Nemusí to byť len formou priamej dotácie, i keď v prvej fáze by to bolo veľmi účinné, ako sme sa mohli presvedčiť v poslednej dotačnej schéme, ktorá sa však vyčerpala hneď po spustení. Nie sme zástancami toho, aby to bolo trvalé riešenie. Na to nie je dôvod. Taktiež to môže byť formou nižšieho zdanenia užívania služobných áut na súkromné účely. To je dnes rovnaké ako u konvenčných áut na úrovni 1 % z ceny vozidla. U elektromobilov by to mohlo byť napríklad 0 %, čo by eliminovalo sčasti vyššiu cenu batériových áut. Štát by mal taktiež upraviť všetky stavebné a legislatívne podmienky na rozvoj infraštruktúry, aby stavebné konanie trvalo čo najkratšie.
Rozprával som sa s jedným investorom z oblasti nabíjacej infraštruktúry o viac ako ročnom snažení vybaviť všetky pečiatky na rýchlonabíjaciu stanicu. V Chorvátsku či Slovinsku je pritom takéto konanie oveľa rýchlejšie. Dobrou správou je, že ministerstvo hospodárstva začalo aktívnu diskusiu o rozvoji nabíjacej infraštruktúry, na ktorú Slovensko získalo viac ako 50 miliónov eur z plánu obnovy. Tá je kľúčová pri rozvoji nízkeho pokrytia hlavných ťahov, miest a obcí a musí byť pripravená v predstihu na nástup elektromobility. Nedostatok nabíjacích bodov je totiž jednou z najväčších bariér pri jej rozvoji.
Minister hospodárstva sa netají ambíciami urobiť zo Slovenska vodíkovú veľmoc. Nie je chyba, že Sulík lavíruje medzi dvoma konceptmi alternatívnych pohonov, teda elektromobilitou a vodíkom? On hovorí, že nechajme to na trh a on rozhodne.
Osobne si to nemyslím. Uvediem príklad účinnosti pohonu. Ak porovnáme účinnosť pohonu pri využití vodíka v palivových článkoch, ktorá je približne 30 %, v porovnaní s účinnosťou batériových elektromobilov, ktorá je na úrovni približne 75 %, tak zistíme, že tento pohon je značne neefektívny. Vyrábať vodík z fosílnych palív tiež nie je riešenie pre čistú budúcnosť. A to nehovoríme o veľmi nákladnom budovaní infraštruktúry, ktorá dnes neexistuje, a taktiež o veľmi obmedzenej ponuke vozidiel na trhu dnes, ako i v budúcnosti. V horizonte tejto a nasledujúcej dekády v osobnej doprave túto alternatívu nevidím ako reálnu. Naopak, vodík je veľmi dobrý na uskladnenie energie. Môže sa cezeň ukladať prebytok solárnej či veternej energie a môže mať význam v ťažkom či chemickom priemysle, alebo v budúcnosti v oblasti nákladnej prepravy.