Od 12. júna sa zmena dotkne jedného spoja a rušenie ďalších ôsmich spojov. Skončí napríklad víkendový regionálny rýchlik Považan, ktorý vyrážal z Bratislavy o 11:36 smerom do Žiliny. Dosiaľ chodil pritom denne. Vlaku na tej istej trase sa zruší sobotný odchod o 6:36 zo Žiliny a tiež nedeľný spoj, ktorý má odchod zo Žiliny o 12:24. Ďalšie zasiahnuté spoje sú na trase Košice – Zvolen či Vrútky – Banská Bystrica. Cez letné prázdniny nebude premávať ani regionálny rýchlik Zámčan na trase Nové Zámky – Bratislava.
„S výnimkou jedného školského vlaku (Zámčan, ktorý nebude jazdiť po dobu prázdnin) sa rušia iba nedeľné (v jednom prípade aj sobotný) vlaky tak, aby sa nezasiahlo do cestovateľských návykov najbonitnejšej skupiny našich zákazníkov, ktorí vlakmi dochádzajú do práce. Spolu ide o určitý zásah do prevádzky 9 vlakov,“ tvrdí hovorca ZSSK Tomáš Kováč.
Pozrite si zoznam spojov, ktoré sa rušia:
Kováč hovorí, že nejde o dramatické škrtanie, no aktuálna situácia môže byť iba predzvesťou ešte väčších škrtov na železniciach. Onedlho sa totiž situácia môže ešte viac zhoršiť, ohrozená je až tretina celkových vlakových spojov. „Pokiaľ ministerstvo dopravy a ministerstvo financií nenájdu spoločnú reč ohľadne oprávnených nárokov na financovanie objednaného výkonu, scenár výraznejších škrtov je reálny,“ potvrdzuje Kováč.
VIDEO: Pellegrini: Matovič škodí ako diverzant. Majú ľudia z vlakov presadnúť na bicykle?
Ktoré linky a spoje sú ohrozené, nechce generálny riaditeľ ZSSK Roman Koreň špecifikovať. „Išlo by možno o každý tretí či štvrtý spoj na väčšine liniek na Slovensku. V hre sú aj varianty, že niektoré linky úplne uzavrieme,“ vyhlásil Koreň v relácii Z prvej ruky v Rádiu Slovensko. Jednou z variant je aj uzavretie najfrekventovanejších liniek do 15 percent z ich výkonov. „Pre ľudí by to bolo likvidačné. Nedostali by sa do práce ani do školy,“ dodal.
„Ak by sme zrušili tretinu spojov, malo by to neskutočný vplyv. Celý svet ide opačným smerom a investuje do železníc,“ vyhlásil na margo situácie v stredu minister dopravy Andrej Doležal (nom. Sme rodina). „Máme plné ústa znižovania emisií a znižovania závislosti na ruskom plyne a rope. Európska komisia nám navyše minulý týždeň poslala list, aby sme viac investovali do verejnej vlakovej dopravy,“ pokračuje. „Nemci dávajú bezprecedentné zľavy na hromadnú dopravu a my ideme rušiť vlaky,“ dodal Doležal s tým, že už ďalšie rýchle úspory nemôžu očakávať.
Ak by došlo k rušeniu spojov, udialo by sa tak až v druhej polovici tohto roka. „Potom by sa muselo prepustiť od 200 do 500 ľudí,“ vyhlásil v debate s Doležalom Koreň. V súčasnosti prebiehajú debaty v rámci „optimalizačného tímu“ tvoreného odborníkmi z ministerstva financií a ZSSK, aby hľadali úspory. Výsledky bude mať Koreň na stole až niekedy v polovici júna.
Ako to často býva, jadrom sporu sú peniaze. Železničiari chceli na tento rok 354 miliónov eur. Ministerstvo financií im vyčlenilo iba 330 miliónov eur. Národný dopravca je tak na tento rok v mínuse o 24 miliónov eur. „Vieme o ňom už od roku 2021 a neustále naň upozorňujeme aj ministerstvo financií,“ tvrdí Kováč. Do toho prišlo zdražovanie všetkého vrátane palív. To im dvihlo požadovanú sumu na fungovanie o ďalších vyše 17 miliónov eur.
Problém je, že analytici z Útvaru hodnoty za peniaze nabádajú, aby šetrili a zefektívnili prepravu na koľajach, ako sa dá. Preto im aj navrhli nižší rozpočet. No ZSSK môže vypraviť iba toľko vlakov, ako im umožňuje rozpočet verejnej správy. A keďže im Matovičov rezort na tento rok stále neposlal chýbajúce peniaze, tak zrušili vybrané spoje. „Momentálne neexistuje iná alternatíva,“ hovorí o škrtoch Koreň. Ďalej tvrdí, že si spravili audit, kde sa dá šetriť. „Dnes reálne menej opravujeme a investujeme,“ hovorí. Dokopy sa im podarilo už ušetriť 29 miliónov eur, ale stále je to málo.
Minister dopravy Andrej Doležal (nom. Sme rodina) si myslí, že železnice len tak nemôžu ušetriť sto miliónov mávnutím čarovného prútika. „Panuje tu chiméra, že majú tam zakopaných 100 miliónov alebo sú neschopní,“ bráni železnice.
Čítajte viac Doležal rozmýšľa, že zadotuje lístky na vlak do kúpeľov. Hotelieri zatiaľ prosia o pomoc, turistov vyplašila vojna
Ministerstvo financií tvrdí, že sa so ZSSK dohodli na peniazoch a že podmienky akceptovali obidve strany. Na margo navrhovaných úspor analytikov z Útvaru Matovičov rezort iba dodáva, že je na samotnom národnom dopravcovi, ako s nimi naloží.
Ekonómovia železniciam: šetrite
Železnice ale oponujú, že realita ich do väčších škrtov pustí iba ťažko. „Škrtali sme prevádzkové náklady, ktoré nemali až taký zásadný dopad na samotnú vozbu vlakov, avšak v mnohých prípadoch to, žiaľ, znižovalo ich kvalitu. Zároveň musíme reflektovať na dlhodobo nízko nastavené mzdové ohodnotenie našich prevádzkových a údržbárskych zamestnancov, ktorých je stále menej pri stále vyššom najazdenom počte kilometrov a taktiež na realitu pracovného trhu. A v tej súvislosti zvyšovať ich mzdy, či znášať šialený rast všetkých vstupov, najmä už spomínaných energií,“ vymenúva problémy Kováč.
Ekonómovia pod ministerstvom financií dopravcovi tiež radia, aby skracovali vlakové súpravy tam, kde sa to dá. No kto by potom na jar aj v súčasnosti vozil zadarmo utečencov z Ukrajiny, kvôli ktorým pridávali vagóny?, pýta sa Kováč. „Na túto dopravu sme zatiaľ nedostali ani euro a prepravili sme ich už viac ako 500-tisíc, stálo nás to státisíce až milióny eur navyše oproti našim januárovým rozpočtovým predpokladom,“ pokračuje hovorca ZSSK. Týždenne vypraví spoločnosť 11 459 spojov.
Zároveň tvrdí, že vo firme zefektívňujú procesy, ako sa len dá. Odjazdia najviac tzv. vlakokilometrov v histórii spoločnosti so zároveň najmenším počtom zamestnancov za posledných sedem rokov. „Naša efektivita teda jednoznačne stúpa,“ bráni sa Kováč.
Ideme opačným smerom
Hovorca dodáva, že výsledok ich šetrenia sa prejaví až v nasledujúcich rokoch. Ide napríklad o zavádzanie automatov na nákup cestovných dokladov. Až keď nabehnú do prevádzky budú totiž môcť optimalizovať niektoré kamenné predajne. „Mohli by sme prepustiť vlakvedúcich a predajcov lístkov v kamenných predajniach, ale nemal by kto predávať lístky,“ tvrdí Doležal.
Doležal vypočítal, že na rozvoj železníc vrátane Plánu obnovy, štátneho rozpočtu a štrukturálnych fondov z Európskej únie máme približne päť miliárd na desať rokov. Pre porovnanie Rakúsko preinvestuje 18 miliárd eur na šesť rokov.