Kollár ďalej v relácii naznačil, že by sa na financovaní avizovaných vládnych opatrení na zmiernenie následkov zdražovania mohli podieľať najbohatšie a najziskovejšie spoločnosti. „Máme tu firmy, ktoré vďaka kríze ‚vycicali‘ ľudí a keď majú teraz stámiliónové zisky, mali by sa podeliť s ostatnými,“ podotkol predseda NRSR. Je za to, aby vláda s týmito podnikmi rokovala a výsledok bol konsenzuálny. Priblížil, že sa rokuje aj o možnom zastropovaní cien benzínu.
Nezaradení poslanci pôsobiaci v mimoparlamentnom Hlase-SD sú podľa Pellegriniho náchylní podporiť sociálne opatrenia, ak by boli implementované aj ich pozmeňujúce návrhy. „Ak bude toto celé predmetom politického boja a spojené pomaly s vyslovením dôvery vláde, urobíme všetko pre to, aby vláda skončila,“ reagoval Pellegrini. Podporuje dočasné zníženie spotrebnej dane z benzínu.
„Zastropovanie cien, teda stanovenie ceny na fixnej úrovni pre všetkých hráčov na trhu, je v rozpore s princípmi EÚ o voľnom pohybe tovarov a služieb. Je to rovnaké, ako keby každý pekár súkromník dostal príkazom predávať chlieb za 10 centov bez ohľadu na jeho náklady na energie či ceny obilia. Takýto krok môže byť, nielen v čase rastúcich cien vstupov, pre podnikateľov doslova likvidačný,“ vysvetlil riaditeľ komunikácie Slovnaft Slovensko Anton Molnár.
Čítajte viac Krajinám vyvážajúcim ropu bije na poplach pre zmenšujúce sa kapacity svetových producentov energiíPríklady z okolitých krajín ako tvrdí Molnár ukazujú, že zastropovanie cien nie je udržateľným ani účinným spôsobom, ako bojovať s vysokými globálnymi cenami palív.
„Na Slovensku táto téma, navyše, politicky ožíva v čase, keď väčšina krajín od nej ustupuje, a v čase, keď podľa pravidelných európskych štatistík priemerné ceny palív na Slovensku patria medzi najnižšie v EÚ,“ dodal
V súčasnosti podľa informácií Slovnaft Slovensko rafinérsky priemysel čelí opätovnému tlaku vysokých cien plynu a elektriny potrebných na výrobu palív. Návrh môže skomplikovať prístup k investíciám do technologických zmien v súvislosti so spracovaním alternatívnej ropy či transformácie vzhľadom na Green deal.
„Zastropovanie cien deformuje trh a naruší jeho rovnováhu. Dôsledkom môže byť nedostatok palív na trhu kvôli špekulatívnym nákupom,“ tvrdí Molnár s tým, že na vysokých cenách palív, podobne ako u iných cien tovarov a služieb v ekonomike, sa podieľa tiež vyššia DPH, z ktorej ťaží predovšetkým štát.
Molnár hovorí o možnom riešení, ktorým by mohlo byť buď zníženie spotrebnej dane z motorových palív alebo sadzby DPH na tieto tovary, čim by sa znížili ceny benzínu a nafty pre všetkých, alebo, naopak, štát by mohol zo zvýšeného výberu daní adresne pokryť sociálne dávky pre tých najchudobnejších.