„Problém sa výrazne prehĺbil. Môžeme ísť naprieč Slovenskom a vidíme mnohé prípady, napríklad Kysucké Nové Mesto, Handlovú, Sabinov či Senicu,” vymenúva Michal Kaliňák, ústredný riaditeľ kancelárie Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS). V Kysuckom Novom Meste zhotoviteľ odstúpil od výstavby centra sociálnych služieb, v Handlovej nepostaví detské ihrisko. V Sabinove a Senici víťazi súťaží primátorom napísali, že začnú práce až vtedy, ak deklarujú, že dofinancujú drahšie materiály.
Stavebné suroviny totiž išli podľa Štatistického úradu medziročne nahor o 23 percent. Reálne pritom niektoré komodity rástli niekoľkonásobne. Napríklad stavebná oceľ: jedna tona stála pred pandémiou v roku 2020 okolo 700 eur, dnes je to takmer 2 200 eur, čiže trojnásobne viac.
Na druhej strane problému tak stoja stavebné a developerské spoločnosti, ktorým vzrástli náklady a často tak dávajú klientom ultimátum: buď zaplatia viac, alebo od projektu odstúpia. Výsledok? Hrozí nielen oneskorovanie výstavby oproti pôvodným plánom, ale aj vyššia záťaž na rozpočty samospráv či investície do projektov.
Čítajte viac Drahé materiály? Stavitelia môžu projekty preceniť o 15 percent
Riešenia už hľadá štát s firmami aj na najvyšších miestach v Bruseli. „Európsky trh so stavebnými materiálmi sa zrútil. Tehly aj izolačné materiály vykupujú z našich prihraničných oblastí Poliaci, Maďari, ale aj Česi,” hovorí Pavol Kováčik, prezident Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska (ZSPS).
Stavitelia štát žiadajú, aby v prípade, ak chce pokračovať vo výstavbe verejných stavebných zákaziek, zhotoviteľom nákup stavebných materiálov pre tieto verejné stavby zabezpečil sám, alebo, ak si ich majú obstarať sami, nastavil mechanizmus kompenzácie cien a meškania dodávok pre zhotoviteľov. „O tom sme tiež včera rokovali v Bruseli na zasadnutí Výkonného výboru európskej federácie stavebného priemyslu FIEC,” priblížil. Systém by mal fungovať tak, ako štát v období pandémie COVID riešil nákup a dovoz AG testov, rúšok a respirátorov z Ázie alebo nákup vakcín.
Každý deň milióny
Zmeny v cene stavebných prác na verejných zákazkách pribúdajú vo Vestníku verejného obstarávania prakticky každý deň. Príkladom sú opravy na cestách I. triedy v Žilinskom a Trenčianskom kraji, ktoré mala zhotoviť pre Slovenskú správu ciest firma Strabag. Pôvodná cena mala byť tesne vyše siedmich miliónov eur, po zdražení z dôvodu „nepredvídateľných podmienok“ dosiahla v dodatku finálna cena s DPH až 11,7 milióna eur.
Komentáre stavebných firiem sa však zháňajú len ťažko. „Tých prípadov na verejných zákazkách je celý rad, toto sa týka prakticky každej rozostavanej stavebnej zákazky. A to nielen na zákazkách dopravnej infraštruktúry, ale aj na za zákazkách ostatných ministerstiev aj na zákazkách samospráv, čo sú kraje mestá, obce. Problémom je, že vo väčšine zmlúv o diele má zhotoviteľ povinnosť mlčanlivosti,” priblížil Kováčik.
Ukazuje pritom aj na štatistiky – medziročný prepad stavebníctva 2022 verzus 2021 o –4,8 percenta je spôsobený podľa Kováčika výhradne spomalením výstavby verejných zákaziek, pričom len prepad inžinierskych stavieb za posledných 12 mesiacov predstavuje až –10 percent.
Čítajte viac Kto zaváha, nebýva. Stavitelia bojujú s časom, materiály dražejú doslova každý deň
Podľa analýzy spoločnosti PlanRadar, ktorá pôsobí v digitalizácii stavebných procesov, až 30 % stavieb dnes vyjde drahšie, ako sa pôvodne plánovalo. Väčšina oslovených dodávateľov pritom od apríla avizovala ďalšie zdraženie o ďalších 10 percent.
„Nárast cien sme zaznamenali najmä pri základných stavebných materiáloch, ako je cement, tehla, oceľ alebo plastové výrobky. Odhadnúť ďalší vývoj na stavebnom trhu je v súčasnosti veľmi náročné, nakoľko musíme brať do úvahy viacero externých faktorov – dostupnosť stavebných materiálov a tiež dostatok pracovných síl,“ hovorí Tomáš Surovčák, riaditeľ projektového oddelenia stavebnej spoločnosti Reinoo.
Čo žiadajú
Podobná situácia je aj na cestách či železniciach. Hovorkyňa Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS) Eva Žgravčáková potvrdila, že žiadosti od dodávateľov o zvýšenie zákaziek dostávajú. „NDS bude postupovať pri takýchto nárokoch spoločností v súlade s možnosťami, ktoré jej poskytujú platné zmluvy o diele a platné právne predpisy,” uviedla.
„Dostávame oznámenia od zhotoviteľov, ktoré sú zatiaľ vo všeobecnej rovine, aj z dôvodu, že nie sú známe všetky konečné nároky. Železnice Slovenskej republiky (ŽSR) so zhotoviteľmi o uvedených skutočnostiach aktívne komunikujú, aby zaistili konkrétne podklady a podporné dokumenty pre preukázanie požiadaviek a nárokov,” uviedla pre Pravdu Ria Feik Achbergerová, hovorkyňa ŽSR.
ŽSR sa nedávno predražila napríklad modernizácia železničnej trate Žilina – Košice na úseku Liptovský Mikuláš – Poprad Tatry, ktorej konečná cena sa zvýšila z 99,2 milióna eur na 102,3 milióna eur bez DPH. Alebo rekonštrukcia výhybiek v železničnej stanici Dvory nad Žitavou v okrese Nové Zámky, kde je vysúťažená zmluvná cena 9,6 milióna bez DPH oproti pôvodne odhadovanej hodnote zhruba 7,5 milióna eur bez dane vyššia o 27,6 percenta.
„Je to problém, ktorý obmedzuje verejné investície, ubližuje stavebnému priemyslu, štát príde o príjem z DPH a k tomu všetkému ešte budeme musieť vracať eurofondy zo schválených, ale kvôli nárastu cien nerealizovaných projektov, keďže máme dvadsať mesiacov na vyčerpanie ôsmich miliárd eur,” upozorňuje Kaliňák. Mnohé spomínané projekty sú totiž nadviazané na peniaze z eurofondov, ktoré bude musieť štát v prípade zrušenia projektu vrátiť.
Štát rieši dodatky a eurofondy
Na situáciu reagoval šéf rezortu Andrej Doležal (nom. Sme rodina) s tým, že problém sa snažia vyriešiť cez dodatky k zmluvám, čím sa chcú vyhnúť hľadaniu nového zhotoviteľa. „Nové verejné obstarávanie nižšiu cenu neprinesie. My skôr hľadáme cestu, ako udržať zazmluvnených súčasných zhotoviteľov, ale zohľadniť im nárast špecifických cien dodatkami k ich zmluvám, aby zo stavieb neodchádzali,“ skonštatoval Doležal.
Súčasťou má byť aj snaha získať výnimku v Bruseli. „Samostatná kapitola sú eurofondy. Máte zákazku povedzme za 100 miliónov, na 80 podpísanú zmluvu na eurofondy. Teraz tú zákazku navýšime na 130 – to by šlo na vrub štátneho rozpočtu. No za iných okolností si viem predstaviť rokovať s komisiou a požiadať ju, nech nám v takejto nepredvídateľnej situácii umožní bezprecedentné navýšenie,” komentoval s tým, že časť eurofondov doteraz nemáme vyčerpanú, preto by mohla byť využitá práve na kompenzáciu rastu cien materiálov.
Úrad pre verejné obstarávanie (ÚVO) upozorňuje, že už dnes verejní obstarávatelia môžu jednoduchým späsobom uzavrieť dodatok v rámci inštitútu „de minimis“, ktorý umožňuje zmenu ceny do 15 percent pri zákazkách s jednoduchým odôvodnením. Ak to nepostačuje, môžu pristúpiť k uzavretiu dodatku maximálne do výšky 50 percent pri odôvodnených nepredvídateľných okolnostiach. „Musia si ale dať pozor na podrobné, náležité a preskúmateľné zdôvodnenie opodstatnenosti uzavretia dodatku v kontexte aktuálnej situácie na trhu a sumy, o ktorú sa zmluva navyšuje,” upozorňuje Janka Zvončeková, hovorkyňa ÚVO.
Tento vzorec však môžu stavitelia do zmlúv zahŕňať len dobrovoľne, čo má za následok, že mnohí ho nevyužívajú. Podľa údajov ZSPS je z verejných stavebných zákaziek v SR až 80 % zmlúv bez akejkoľvek zmienky o valorizácii a často sám obstarávateľ trvá na zmluve s "pevnou cenou zákazky”.
Do budúcnosti chce Doležal zaviesť valorizačný vzorec, ktorý bude odrážať nárast cien špecifických stavebných materiálov. „To sa bude týkať všetkých nových zmlúv a obstarávaní, na tom aktívne pracujeme,” uzavrel minister.