Rast cien potrvá
Varovania o stagflácii sa objavujú posledné mesiace kvôli obavám z oživovania ekonomiky po pandémii. Krízu však ešte viac umocnilo prepuknutie konfliktu na Ukrajine. „Vojna vyvoláva obrovskú neistotu vo vývoji ekonomického prostredia. Surovinová kríza sa už teraz prejavuje nedostatkom rôznych materiálov a komponentov na trhu a ich výrazne rastúcimi cenami. Pre naše hospodárstvo je najciteľnejší nedostatok čipov, ktorý spôsobuje odstávky výroby v automobilovom aj elektrotechnickom priemysle,” dopĺňa Jana Glasová, analytička 365.bank.
Na to, aby u nás stagflácia prepukla, podľa Martina Hudcovského z Ekonomickej univerzity v Bratislave chýba už len tretí prvok: vysoká miera nezamestnanosti. „Aktuálne prognózy o vývoji slovenskej ekonomiky naozaj spĺňajú túto definíciu, keď odhady rastu boli korigované smerom nadol a pri pretrvaní vojny na Ukrajine sa naozaj priblížime k stagnácii, zatiaľ čo inflácia atakuje dvojciferné hodnoty,“ hovorí ekonóm. Trh práce podľa neho zatiaľ odoláva časovým oneskorením, keďže nezamestnanosť reflektuje rast až s odstupom mesiacov. Neistotu spôsobuje aj budúci vývoj: bude energetická kríza pokračovať alebo bude dlhodobá? Nikto netuší.
Nárast cien komodít je typickým spúšťačom stagflácie, aj v 70. a 80. rokoch to boli práve komodity, kto inicioval stagfláciu, pripomína Hudcovský. Za prvý prípad stagflácie bola totiž v 70. rokoch minulého storočia zodpovedná Organizácia krajín vyvážajúcich ropu, keď uvalila embargo na krajiny podporujúce Izrael v jomkipurskej vojne na čele s USA. To totiž vyvolalo nedostatok ropy na trhu a následný prudký rast jej ceny, čo prinieslo dvojcifernú infláciu.
Slovensko si zažilo ťažké časy
Na odznenie týchto zlých správ môžeme potom čakať aj niekoľko rokov. V prípade scenára, v ktorom sa vojna neprenesie na územie Európskej únie a NATO, by mohol inflačný šok z vyšších cien základných surovín od pšenice až po ropu odznieť asi o rok a pol. Myslí si to expert na financie Roland Vizner. Aj to sú však len hrubé odhady. Inflácia totiž mala trvať najviac rok, pričom aktuálne sa s vysokými cenami počíta aj v tom ďalšom.
Štát má v riešení situácie podľa ekonómov veľmi obmedzené možnosti. „Ochrana pred infláciou nie je možná. Cenám sa dá iba prispôsobiť alebo sa snažiť nájsť alternatívy v podobe iných tovarov a služieb. Nie je vhodné snažiť sa obmedziť cenotvorbu, pretože sa tak vytvorí paralelný trh, ktorý poznáme z čias pred rokom 1989,” upozorňuje Škriniar. Ľudia, ktorí majú napríklad hypotéky, si však môžu napríklad pomôcť tým, že si predĺžia dobu fixácie úverov so súčasnými nízkymi úrokovými sadzbami na čo najdlhšie obdobie. Ľudia s voľnou hotovosťou a dlhým investičným horizontom môžu úspory investovať.
Na Slovensku sme zažili stagflačné obdobie na prelome tisícročí, v rokoch 1999 a 2000. Ekonomický rast vtedy dosiahol záporné hodnoty – mínus 0,1 percenta hrubého domáceho produktu, čo bolo na tie roky podpriemerné. Dôvodom boli reformy, ktoré síce nakoniec pomohli naštartovať ekonomický rast na Slovensku, no vtedy si vyžiadali daň v podobe dočasného zastavenia ekonomického rastu slovenskej ekonomiky.
Naopak, inflácia vtedy zrýchlila až na nadpriemerné úrovne 10,5 a 12,1 percenta najmä v dôsledku deregulácie cien energií pre domácnosti – štát prestal tieto ceny dotovať, čo sa prejavilo aj na ich prudkom raste.