Rastúce cenovky v obchodoch a na pumpách sa stali pre mnohých ľudí novým štandardom. „Tankujem už iba za drobné, každý deň na dojazd. Aktuálne ceny, ktoré v ‚apke‘ účtujeme za kilometer, v posledných týždňoch sotva pokryjú moje náklady na auto a palivo. Na úspory na letnú dovolenku môžem zabudnúť,” opisuje taxikárka Zuzana, ktorá si šoférovaním doteraz privyrábala vo voľnom čase. Ak sa však ceny budú vyvíjať naďalej takto, je presvedčená, že rozvoz bude musieť zavesiť na klinec.
Podľa ekonómov sa pritom pôvodné predpoklady, že ceny porastú len do tohto leta, nenapĺňajú. Opasky si budeme uťahovať dlhšie najmä kvôli vojne na Ukrajine.
„Inflácia bude aj naďalej. Nie sú viditeľné dôvody, aby nastal pokles cien. Ľudia sa musia pripraviť na vyššie výdavky, než na aké boli zvyknutí ešte pred polrokom,” tvrdí ekonóm Pavel Škriniar z Ekonomickej univerzity v Bratislave. Naposledy takéto zdražovanie pocítili Slováci v roku 1993 po vzniku samostatného štátu a po konci tretej vlády vedenej Vladimírom Mečiarom (HZDS).
Na scénu tiež prichádza nový strašiak. Čoraz častejšie ekonómovia hovoria o nástupe stagflácie, teda rýchleho zdražovania v spomaľujúcej ekonomike. Inými slovami, životná úroveň u najchudobnejších zrejme klesne.
Čítajte viac Inflácia, deflácia, stagflácia. Aký je rozdiel medzi rastom, zdražovaním a kedy nastávajú problémy?
„Sme zdesení a hlboko znepokojení ruskou inváziou na Ukrajinu a následnou krízou. Vojna narúša živobytie v celom regióne aj mimo neho. Dôsledky budú rozsiahle – od znížených dodávok energie a potravín až po zvýšenie cien a chudobu,” upozornili pred pár dňami v spoločnom vyhlásení Medzinárodný menový fond (MMF), Svetová banka a ďalšie globálne finančné inštitúcie.
