Medziročná hodnota inflácie vo februári na Slovensku vzrástla podľa Štatistického úradu na 9 percent. K jej rastu došlo najmä vplyvom pokračujúceho zvyšovania cien potravín, ktoré sú oproti vlaňajšku drahšie o 9,8 percenta. „Ceny budú počas celého roka 2022 s veľkou pravdepodobnosťou rásť naďalej rýchlo,” myslí si Branislav Karmažin z NBS.
Celkovo sa ale očakáva, že naša ekonomika rastie pomalšie. Ešte koncom minulého roka zástupcovia Národnej banky Slovenska (NBS) očakávali, že v roku 2022 by mal rast slovenskej ekonomiky podľa ich prepočtov dosiahnuť 5,8 %. O necelé dva mesiace neskôr, tesne pred vypuknutím vojny, však už Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) predpokladala na tento rok ekonomický rast len 3,5 %. O tri týždne neskôr číslo opäť kleslo.
„Dnes u nás hovoríme o spomalení ekonomického rastu, keďže očakávame rast ekonomiky na úrovni 2% v tomto roku,” vyčíslil Matej Horňák, analytik Slovenskej sporiteľne.
Ako je to možné a čo to znamená pre ľudí?
O inflácii hovoríme vtedy, keď dochádza k všeobecnému rastu cien tovarov a služieb, nielen k rastu cien jednotlivých položiek. To znamená, že za jedno euro sa toho dá dnes kúpiť menej ako včera. Inými slovami, inflácia znižuje hodnotu meny v priebehu času.
Čítajte viac Špirála zdražovania sa točí na plné obrátky. Analytikov opúšťa optimizmus
Pri meraní inflácie sa zohľadňujú všetky tovary a služby, ktoré domácnosti spotrebovávajú:
- predmety bežnej spotreby (napríklad potraviny, noviny, benzín),
- predmety dlhodobej spotreby (napríklad oblečenie, počítač, práčka),
- služby (napríklad návšteva u kaderníka, poistenie, nájomné za bývanie).
Infláciu si môžu intenzívnejšie uvedomovať domácnosti, v ktorých prípade je inflácia vyššia ako priemer, na rozdiel od domácností, v prípade ktorých je inflácia podpriemerná.
- Príklad: ak sa cena benzínu zvýši oveľa viac ako ceny iných tovarov a služieb, ľudia, ktorí často používajú auto, môžu mať pocit, že inflácia prevyšuje index, pretože ich osobné výdavky na benzín sú vyššie, ako priemer. Naopak ľudia, ktorí auto používajú len málokedy alebo vôbec, budú vnímať nižšiu „osobnú“ infláciu.
Hyperinflácia je extrémne zdražovanie. Pohybuje sa od 100 % – 1 000 % ročne. Tempo rastu cien je vysoké a nemá už žiadny súvis s tempom rastu výroby. Ceny sú vysoko nestabilné. Peniaze už neplnia takmer žiadnu úlohu. Vzniká tovarový alebo barterový obchod, prípadne v krajine prebieha výmena v inej mene.
Deflácia nastáva, ak celková cenová hladina poklesla. Ide o znižovanie celkovej cenovej hladiny. Najčastejšie sa definuje ako opak inflácie, ktorá vzniká, keď celková cenová hladina klesá. Deflácia neznamená vyjadrenie určitého stavu, ale súbor opatrení, ktorými sa dosahuje znižovanie celkovej cenovej hladiny a na rozdiel od inflácie ju môžeme označiť ako určitú politiku.
Stagflácia je kombinácia ekonomickej stagnácie a inflácie. Nastáva vtedy, keď sa rýchle zdražovanie spojí s rastúcou nezamestnanosťou, teda aj nižšou kúpnou silou a ekonomika nenapreduje. Ľudia bez práce nemajú peniaze, šetria, nenakupujú, neinvestujú, a tým prehlbujú stagnáciu – spomaľovanie ekonomického rastu.
Zdroj: ECB