Diera v zákone oligarchov ochráni
Koľko ruského podnikania môže návrh vôbec ohroziť? Podľa Úradu pre verejné obstarávanie bolo roku 2020 vo verejnom obstarávaní úspešných dokopy 1 608 subjektov. Zahraničné firmy z toho zabezpečovali 12,11 percenta zákaziek v hodnote 560 miliónov eur. Koľko presne z nich bolo ruských, ÚVO nevyčíslil. Pravda oslovila aj rezort spravodlivosti, ktorý spravuje Register partnerov verejného sektora, do uzávierky však údaj neposkytol.
Tendre za milióny eur, na ktorých sa podieľajú podnikatelia z Ruska, však smerujú aj do iných oblastí ekonomiky. Príkladom je firma Strabag, ktorá patrí medzi najväčších dodávateľov tendrov na Slovensku. Od roku 2014 jej štát vyplatil 1,527 miliardy eur za stavebné práce na diaľniciach, železniciach či mostoch. Ako upozornil Denník N, spolumajiteľom medzinárodného koncernu Strabag, pod ktorý patrí aj slovenská eseročka s rovnakým názvom, je ruský oligarcha Oleg Deripaska, blízky Vladimirovi Putinovi. Ten je už štyri roky na sankčnom zozname USA a po vypuknutí vojny na Ukrajine ho spolu s Romanom Abramovičom „odpísalo“ aj Spojené kráľovstvo.
Právnici z Havel & Partners však upozorňujú, že podľa aktuálneho znenia návrhu budú môcť byť ohrozené iba firmy so sídlom napríklad v Ruskej federácii, nie slovenské spoločnosti s ruským vlastníkom. Hoci by tak išlo aj o podnik, v ktorom figurujú oligarchovia zo zahraničných sankčných zoznamov, tento zákon sa ich na Slovensku nijako nedotkne. „V prípade, ak by sa nová právna úprava viazala aj na majiteľov firiem a týmto spôsobom obmedzovala aj spoločnosti so sídlom napríklad v členskom štáte EÚ, mohli by nastať právne problémy,“ vysvetľuje Ján Kapec, vedúci advokát kancelárie Havel & Partners.
Advokáti však upozorňujú, že zákon nemusí mať iba deklarované pozitíva. „Návrh zákona nie je štandardným riešením. Už dlhý čas je snahou Európskej únie presný opak, a to zabezpečiť, aby sa na všetkých uchádzačov – z Európskej únie aj tretích krajín – vzťahovali rovnaké pravidlá a aby všetci dodržiavali rovnaké normy a požiadavky," konštatuje Leo Teodor Vojčík z advokátskej kancelárie Vojčík & Partners. Zároveň však dodáva, že 15. marca prijala Európska únia v reakcii na vojenskú agresiu Ruska voči Ukrajine štvrtý balík hospodárskych a individuálnych sankcií, ktorých súčasťou je aj zákaz akýchkoľvek transakcií s určitými štátnymi podnikmi.
Záujem postupovať výhradne v súlade s európskym právom zdôraznil aj predseda ÚVO Miroslav Hlivák. „My aj túto legislatívu, ale aj otázky z hľadiska miery preukazovania, napríklad odkiaľ hospodársky subjekt pochádza alebo kde sídli, riešime s Európskou komisiou. Pôjde o postup z pozície a kompetencie ÚVO, ktorý bude koordinovaný a konzultovaný s Európskou komisiou, aby sa neprijala legislatíva, ktorá nám môže vyvolať medzinárodný spor,“ dodal.
Novelu zákona poslanci schválili v stredu dopoludnia v zrýchlenom rokovaní. Novela má byť v tejto časti účinná dňom vyhlásenia, inak od 1. apríla.