Pokračovanie článku: Špirála zdražovania sa točí na plné obrátky. Analytikov opúšťa optimizmus

Čo na to hovoria analytici?

Eva Sadovská, analytička WOOD & Company

Slováci si aj vo februári priplácali výrazne viac oproti vlaňajšiemu roku za potraviny a bývanie. Tie zároveň tvoria najväčšiu časť rodinných rozpočtov slovenských domácností.

Na vývoj cien bude rozhodne v nasledujúcich mesiacoch vplývať vojnový konflikt na Ukrajine. Zvyšovanie cien ropy, energií a mnohých kľúčových agrokomodít na svetových trhoch je evidentné a postupne sa to premieta aj do cien pohonných hmôt na čerpacích staniciach a taktiež do cenoviek tovarov na pultoch v našich obchodoch. Priemernú infláciu za rok 2022 sme pred vypuknutím konfliktu na Ukrajine očakávali na úrovni 6 %. Aktuálne sa ale prikláňame k názoru, že tohtoročná inflácia bude ešte vyššia. Slováci si tak určite aj v nasledujúcich mesiacoch budú priplácať za potraviny, pohonné látky, energie, ale aj za stavebné materiály.

Rýchle zdražovanie nie je dobrou správou pre naše peňaženky. Vysoká inflácia nielenže oslabuje reálny rast platov, ale znehodnocuje aj úspory obyvateľov na účtoch v bankách. Nakoľko účty v bankách sú úročené nulou a vklady sotva jedným percentom v priemere. Inflácia valcuje úroky na bankových vkladoch už šiesty rok po sebe (zahŕňajúc už aj rok 2022). Počas predchádzajúcich 5 rokov inflácia na Slovensku vždy prevýšila úroveň úrokovej miery ako na bežných účtoch, tak aj na termínovaných vkladoch. Priemerný rast cien tovarov a služieb sa v rokoch 2017 až 2021 pohyboval v rozmedzí 1,3 až 3,2 %. V roku 2022 tomu nebude inak, nakoľko nami očakávaná inflácia spoľahlivo prevýši úrokové miery na bankových účtoch či vkladoch.

Čítajte viac Ceny na Slovensku rastú ako v Rusku. Bývanie, energie či jedlo zdražujú najviac za 17 rokov (+ grafy)

Ľubomír Koršňák, analytik makroanalýz trhu UniCredit Bank

Spotrebiteľská inflácia zrýchľovala vo februári nad rámec očakávaní. Rast cien bol pritom opäť relatívne plošný, relatívne dynamicky zdražovali všetky hlavné kategórie – potraviny, energie (pohonné hmoty) i dopytová inflácia.

Inflácia by mala výhľadovo zrýchľovať aj v nasledujúcich mesiacoch. Invázia Ruska na Ukrajinu opäť zintenzívnila tlak na zdražovanie energií a potravín a oddialila tak vrchol inflácie. Na rozdiel od pôvodných očakávaní by tak inflácia mala zrýchľovať aj po prvom štvrťroku, pričom počas leta by mala atakovať 10% úroveň. Následné spomaľovanie dynamiky medziročného rastu (v dôsledku silného bázického efektu) bude najskôr len veľmi pozvoľné a inflácia by sa mala udržať nad hladinou 8% až do záveru tohto roka. Inflácie totiž budú naďalej podporovať sekundárne efekty vysokých cien energií, či stále dynamicky rastúce mzdy (i v dôsledku zvýšených inflačných očakávaní a stále silného trhu práce).

Kľúčovou položkou, ktorá určí úroveň inflácie v budúcom roku, budú najskôr ceny plynu. Ich trhová (spotová) cena signalizuje prudký nárast cien plynu pre domácnosti od januára budúceho roka. Plné premietnutie trhových cien plynu do cien pre domácnosti by tak mohlo i v budúcom roku infláciu udržať na úrovniach blízky 10%, a to i v prípade, že tlak na ceny energií sa po jari čiastočne uvoľní. Predpokladáme však, že vláda sa bude (podobne ako pri cenách elektriny) snažiť prenos vyšších trhových cien plynu do ich cien pre domácnosti aspoň čiastočne tlmiť.

Jana Glasová, analytička 365.bank

Očakávame, že aj v nasledujúcich mesiacoch bude inflácia u nás vysoká a pravdepodobne prekročí aj hranicu 10 %, bude sa teda pohybovať aj na dvojciferných hodnotách. Zároveň predpokladáme, že priemerná inflácia za celý tento rok sa bude hýbať v rozpätí 7 až 8 %.

Smerom nahor budú infláciu tlačiť hlavne vyššie ceny ropy a energií, ktoré prudko rastú ako dôsledok vojny na Ukrajine. Vojna vytvára obavy z nedostatku týchto energetických komodít na trhu a vedie k ich výraznému zdražovaniu. Zastabilizovať by sa ceny energií vo svete mohli až po upokojení vojnového konfliktu. A to si nateraz nikto netrúfa odhadnúť, kedy k tomu dôjde. Takže vysoké ceny energií nás budú trápiť aj počas tohto roka a zrejme aj v roku 2023.

Trápiť nás počas roka budú aj drahé potraviny. Očakávame, že ceny potravín budú v najbližších mesiacoch naďalej rásť silným tempom nad 10 %. Aj vojna na Ukrajine prispieva k zdražovaniu potravín, a to dvoma spôsobmi. Prvým z nich je spomínané zdražovanie energií a benzínu, čo sa následne premieta do cien v podstate všetkých ostatných tovarov a služieb, vrátane potravín. Druhým spôsobom je priame zvyšovanie cien obilnín, keďže Ukrajina patrí medzi najväčších svetových producentov pšenice a kukurice a Rusko je taktiež svetovým lídrom v exporte pšenice. Ceny obilnín teda pod vplyvom vojny dosahujú dlhodobé maximá.

Matej Horňák, analytik Slovenskej sporiteľne

Februárový rast cien dosiahol podľa očakávaní 9% medziročne, tak ako naznačoval už rýchly odhad Eurostatu pre metodiku HICP. Miera inflácie je tak najvyššia od roku 2003. Medzimesačne ceny vzrástli o 0,9%.

Vojenská invázia na Ukrajine priniesla do ekonomického prostredia výraznú neistotu, ktorá sa premieta aj do správania na trhoch a vplýva tak na ceny komodít, ktoré sú v súčasnosti veľmi volatilné, čo sťažuje ekonomické predikovanie. Súčasný vývoj tak vytvára inflačné tlaky, prichádzajúce najmä z energií a potravín, keďže Rusko či Ukrajina sú významnými hráčmi v ich exporte. Krajiny sú však zapojené aj do medzinárodných dodávateľsko-odberateľských reťazcov, kde sa súčasné ponukové problémy tak môžu ešte zvýrazniť. Z týchto dôvodov očakávame, že miera inflácie v tomto roku dosiahne v priemere 9,5%, musíme si však uvedomiť, že tieto odhady vytvárame v prostredí obrovskej neistoty, a preto aj tento výhľad môže byť ešte výraznejšie upravovaný. Kľúčovým prvkom je totiž ďalší vývoj konfliktu, konečné usporiadanie vzťahov medzi západom a Ruskom a z toho vyplývajúca nálada na trhoch.

Okrem toho do nasledujúcich mesiacov očakávame, že sa v raste cien ukáže aj ďalšie kolo zvyšovania spotrebných daní z tabaku, ako aj rast cien v niektorých službách (napr. avizované zdražovanie v telekomuniká­ciách). Naopak, niektoré inflačné tlaky budú postupne zvoľňovať vďaka vytrácaniu bázického efektu (napr. imputované nájomné, ktoré začalo výraznejšie rásť približne v polovici minulého roka).

Stanislav Pánis, analytik J&T BANKA

Rýchlosť rastu spotrebiteľských cien na Slovensku, ktorá je najvyššia od konca roka 2003, nás neprekvapuje, vzhľadom na vývoj na trhoch s energiami a agrokomoditami. Ceny mnohých surovín sa posunuli na mutliročné či historické maximá, k čomu prispel v ostatnom čase najmä konflikt na Ukrajine a obavy z narušenia tokov komodít z Ruska do Európy.

Vysoké inflačné tlaky by však boli realitou aj bez ukrajinskej krízy, keď ceny energií rástli z fundamentálnych dôvodov rýchlo rastúceho dopytu pri oživovaní sa globálnej ekonomiky z koronašoku, na ktorý ponuková strana nestíhala reagovať, pre stále narušené dodávateľské reťazce či pre nepremyslený a uponáhľaný prechod EÚ na zelené energie. Navyše k vyšším cenám potravín prispievajú okrem vyšších energií, čo predražuje hnojivá, ktorých ceny stúpajú aj pre uvalenie sankcií na Rusko a Bielorusko ako ich významných exportérov, aj nepriaznivé počasie či rozsiahle požiare, čo sa negatívne podpísalo na minuloročnej úrode obilnín.

Drahé energie a potraviny sa najviac negatívne dotknú najmä chudobnejších vrstiev obyvateľstva, keďže vydávajú veľkú časť príjmov práve na tieto položky spotrebného koša. Predpokladáme, že prostredie vysokých inflačných tlakov pretrvá po celý rok a priemerná inflácie môže atakovať aj osem percent.