Predstavte si, že si kúpite televízor za 500 eur. O pár dní sa pokazí a chcete ho vymeniť. No už bude stáť približne 750 eur. To je zjednodušene opísaná aktuálna situácia s prepadom ruského rubľa. Po tvrdých sankciách zo strany Západu sa ruská mena výrazne prepadla voči doláru či euru. Ak by nejaký ruský obchodník dovážal americký televízor za 500 dolárov, pred vpádom na Ukrajinu by zaň zaplatil 40 750 rubľov. No v súčasnosti by zaň zaplatil 61 500 rubľov. Ak by chcel ruský dovozca či obchodník zarobiť, zákonite by musel dvíhať ceny.
V konečnom dôsledku to pocítia obyčajní Rusi. Oficiálna inflácia vyskočila vo februári na 9,4 percenta z januárových 8,7 percenta, čo ja najviac za posledných sedem rokov. Pre porovnanie, pred vojnou sa jedno euro rovnalo takmer 92 rubľom. Dnes sa pohybuje euro na úrovni 135 rubľov. Rovnako ako v prípade amerického dolára, hodnota rubľa sa prepadla o približne polovicu. Treba dodať, že súčasná situácia je veľmi premenlivá a kurzy mien rýchlo kolíšu.
Čítajte viac Aj horáky v domácnostiach sú nastavené na ruský plyn. Stopnúť energie by malo katastrofálne dopady
Agentúra AP cituje majiteľku kaviarne Cafe Botanika Marinu Albee z Petrohradu, ktorá tvrdí, že jej dodávateľ ovocia a zeleniny zdvihne ceny o 10 až 50 percent. Podnikateľka dováža sušené morské riasy a údené tofu z Japonska, mini špargľu z Čile, brokolicu z Beninu, ryžu basmati a kokosový olej z Indie.
„Čakáme, kedy nás zasiahne cunami. To znamená zvýšenie cien za všetko, čo kupujeme,“ povedala Albee. „Musíme neustále sledovať situáciu a v prípade potreby tieto jedlá z jedálneho lístka vyradiť. Môžeme ešte zmeniť menu a pripravovať viac ruských jedál,“ opisuje situáciu. Možno ešte viac Rusi pocítia na vlastnej koži dosah sankcií tak, že si nebudú môcť kúpiť produkty či využiť služby od viac ako 300 firiem, ktoré z krajiny ohlásili odchod a uzavretie svojho biznisu. Medzi posledné najznámejšie firmy, ktoré z Ruska odídu, patrí napríklad fast food McDonald's či Coca Cola.
Sankcie ustojí, ale budú bolieť
Ruská ekonomika však sankcie môže ustáť, myslí si politický ekonóm Vladan Hodulák z Katedry medzinárodných vzťahov Fakulty sociálnych štúdií na Masarykovej univerzite. „Do Ruska plynie viac devíz, než odchádza, navyše hodnota ich hlavných vývozných komodít sa zvyšuje. V mnohých odvetviach je Rusko z veľkej časti sebestačné – má jedlo, plyn, ropu aj nerastné suroviny. Ale to, že teoreticky je Rusko schopné situáciu zvládnuť, ešte neznamená, že ju zvládne prakticky,“ povedal Hodulák českej tlačovej agentúre ČTK.
Tvrdí, že na obyvateľstve sa môže podpísať panika z rastúcich cien. „Drastické kroky štátu, ktoré ochránia ekonomiku, môžu vyvolať silnú vlnu nevôle medzi bežnými občanmi a masové protesty. Je otázka, či bude obyvateľstvo schopné sa v súčasnom režime zorganizovať a masovo protestovať,“ myslí si Hodulák. „Rusi budú chudobnejší. Nebudú mať peniaze na dovolenky v Turecku či na školy na Západe pre svoje deti. Ba čo viac, vinou Putina nebudú nikde vítaní,“ myslí si analytik Tim Ash z finančnej spoločnosti BlueBay Asset Management.
V horizonte týždňov aj niekoľkých mesiacov Rusku problémy nehrozia, myslí si Hodulák. No ak by vojna pokračovala dlhšie, hrozilo by, že Moskva stratí prístup k západným technológiám. „Majú niektoré moderné prevádzky, kde sa vyrába vojenská technika alebo automobily. Ale nevedia vyrobiť výrobné linky, roboty a stroje do tovární. Tieto technológie Rusko kupuje zo Západu,“ upozornil Hodulák.
O tom, že Rusi pocítili sankcie na vlastnej koži, svedčí aj správa thajského úrad pre cestovný ruch. Cez víkend informoval, že viac ako 7 000 Rusov uviazlo v destináciách Phuket, Ko Samui, Phatthajá a Krabi v dôsledku zrušených letov, prudko klesajúcej hodnoty ruského rubľa a problémov s platbami od ruských bánk, ktoré boli odstrihnuté od medzibankového platobného systému SWIFT.
Kolaps nehrozí, no bude to bolieť
Totálny kolaps ale zrejme neradno čakať. Myslí si to viacero ekonómov, ktorí sa vyjadrili pre agentúru AP. „Rusko vybudovalo ekonomiku pripravenú na konflikt,“ vyhlásil expert na ruskú ekonomiku Richard Connolly z britského inštitútu Royal United Services Institute.
Connolly tiež tvrdí, že už po sankciách za okupáciu Krymu sa Rusi prispôsobili a vytvorili niečo ako „kalašnikovú ekonomiku,“ čím ju prirovnal k známemu ruskému samopalu preslávenému svojou jednoduchosťou, no zároveň spoľahlivosťou. „Má výdrž, v istom zmysle je celkom primitívna,“ hovorí Connolly. Šéfka Medzinárodného menového fondu Kristalina Georgievová hovorí, že Rusko nebude schopné v dôsledku sankcií za vojnu na Ukrajine splácať svoje dlhy, svetovú finančnú krízu by to však vyvolať nemalo. No čaká ho hlboká recesia.
Moskve výrazne pomôžu rastúce ceny plynu a ropy, ktoré vyváža do zahraničia. Príjmy z predaja týchto dvoch surovín tvoria veľkú časť štátneho rozpočtu. Rusko má tiež nízky dlh, v súčasnosti je na úrovni 18 percent hrubého domáceho produktu. Pre porovnanie, priemerné zadlženie štátov Európskej únie je niekde na úrovni 90 percent. Požičané má navyše od štátnych bánk a nie od súkromných investorov zo zahraničia.
Slabý rubeľ má však podľa Connollyho aj druhú stranu. Keďže štát predáva ropu a plyn v dolároch, vláda bude disponovať oveľa väčším objemom rubľov, ktoré dostane za doláre. Odhaduje, že za ropu a plyn dostáva v súčasnosti 2,7-krát viac rubľov ako v roku 2019.
Na aktuálnej situácii je zaujímavé, že ruský prezident Vladimir Putin si myslí, že sankcie Rusko neoslabia. Práve naopak, posilnia ho. „Sovietsky zväz existoval celý čas v podmienkach sankcií a rozvinul sa a dosiahol ohromné úspechy,“ vyhlásil sebavedome šéf Kremľa.