Denník Pravda sa pýtal ekonomických analytikov, aký dopad by mal na slovenskú ekonomiku ruský útok na Ukrajinu.
Martin Hudcovský, Ekonomická univerzita Bratislava
Je veľmi náročné odhadovať ako by sa dotkol prípadný konflikt našej ekonomiky. Záleží nie len od hlavných aktérov konfliktu, ale aj našej reakcie naň. Už platné sankcie, ktoré uplatňujeme voči exportu do Ruska ako odpoveď na aktivity Ruska na Kryme značne ovplyvňujú zahraničný obchod. Ich prípadné rozšírenie ako odvetné opatrenie napríklad o produkty automobilového priemyslu by znamenalo významné komplikácie pre slovenských producentov.
Náš export do Ruska v roku 2019 tvoril z troch pätín vývoz automobilov, karosérií a automobilových dielov. Je to teda dôležitý exportný trh pre slovenské automobilky. Je to však čistá špekulácia. Nevieme, či by sa prípadné nové sankcie vôbec zaviedli alebo či by sa týkali aj takýchto tovarov. Rovnako by sa mohlo stať, že by Rusko obmedzilo dodávky energetických surovín ako sú ropa, zemný plyn, či železná ruda, ktoré tvoria viac ako 90 percent exportu Ruska na Slovensko. Ešte viac by sa tak prehĺbila energetická kríza, ktorá už dnes spôsobuje závažné problémy v ekonomike zásadným zvyšovaním cien energií.
Čítajte viac Prípadná invázia Ruska na Ukrajinu zasiahne najmä dodávky a ceny obilnín
Dopad na podniky aj obyvateľov je zreteľný už na základe toho čo môžeme pozorovať v aktuálnej situácií. Opäť však ide o špekuláciu, kde nie len akcie jednotlivých štátov, ale aj reakcie na ne by formovali reálne dopady na slovenskú ekonomiku (viď. napr. plynová kríza z roku 2009).
Boris Tomčiak, investičný manažér Finlord
Vojna medzi Ruskom a Ukrajinou by spôsobila odliv kapitálu investorov zo strednej a východnej Európy. Slovenským firmám by sa zhoršil prístup ku kapitálu. U pšenice je Slovensko čistým exportérom (vyvážame do Poľska, Rakúska a Nemecka) a prakticky túto komoditu nedovážame.
Rusko a Ukrajina vyvážajú pšenicu predovšetkým do Egypta, Turecka či iných krajín v severnej Afrike a na Blízkom východe.
Konflikt by mohol spôsobiť výpadky v dodávkach ropy a zemného plynu, ktoré EU dováža z Ruska, ale cez Ukrajinu vedú ropovody a plynovody z Ruska na Slovensko a ďalej do západnej Európy.
Ukrajina exportuje do EÚ i železnú rudu a oceliarske výrobky. Cena ocele by sa mohla zvýšiť, a to i vďaka nižšej produkcii v Číne. Rast ceny ocele by paradoxne pomohol európskym oceliarňam, ktoré si v posledných rokoch sťažovali na vysokú konkurenciu zo strany čínskych, tureckých a ukrajinských producentov.
Vojenský konflikt by najviac poškodil samotné Rusko a Ukrajinu.
Martin Kalina, investičný analytik Brokeria
Ukrajina a Rusko majú pre slovenskú ekonomiku význam najmä ako vývozcovia agrárnych a nerastných surovín, menší význam majú ako odbytisko výrobkov a služieb. Prípadný ostrý vojenský konflikt by sa mohol premietnuť najmä do cien potravín a energií. Otázne je, v akej miere.
Cena pšenice a kukurice na svetových trhoch od jesene minulého roka klesala. V súvislosti s napätím na Ukrajine, v polovici januára jej cena začala rásť. Cena ropy a zemného plynu sa zvyšovala takmer celý minulý rok.
Čítajte viac Ultralacný obchodný reťazec z Ruska mieri na Slovensko. Do boja o zákazníka ide s nízkou cenou
Prípadný otvorený vojenský konflikt by teda zrejme poznačil najskôr ceny potravín, keďže komodity potrebné na ich výrobu citlivejšie reagovali na napätie u nášho východného suseda. Ceny energií ako je ropa, či zemný plyn budú po skončení pandémie zrejme aj naďalej viac ovplyvňovať celosvetové priemyselné oživenie výroby, než prípadný vojenský konflikt na Ukrajine.
Domnievame sa preto, že pokiaľ nervozita medzi Ruskom a Ukrajinou neeskaluje do ozbrojeného konfliktu, prípadné zvyšovanie cien tovarov v našich obchodoch bude aj naďalej ťahané skôr vysokými cenami energií, než vysokými cenami agrárnych vstupov dovážaných z Ruska alebo Ukrajiny. Na druhej strane v prípade vojenského konfliktu by sme okrem humanitárnych problémov mohli vidieť aj problémy v zásobovaní niektorými základnými výrobnými surovinami, ktoré by sa premietli do zvýšených cien najmä potravinárskych výrobkov.
František Michalovích, riaditeľ Sales Slovakia, Arts Asset Management
Nakoľko sme súčasťou Európskej únie a eurozóny, neprimeraný rast cien v porovnaní s krajinami EÚ neočakávam, pokiaľ do toho nezasiahne vyslovene ľudský faktor. Čím mám na mysli obavy občanov z potenciálneho nedostatku základných potravín. Bohužiaľ je v nás zakorenený reflex, ktorý v stresových situáciách spôsobuje to, že si začíname hromadiť zásoby a ukladať tzv. “do bezpečia”.
Tak ako sme mali na začiatku pandémie ošiaľ s toaletným papierom a droždím. To sa môže zopakovať pre hroziacu vojnu susednej krajiny. Tieto faktory môžu spôsobiť neprimeraný rast cien v rôznych segmentoch od energii až k potravinám.
To isté sa deje s peniazmi. Môže nastať situácia, keď občania Slovenska budú vyhľadávať staré zaužívané zvyky, ako napríklad investície do fyzického zlata alebo budú hromadiť hotovosť. Neprospieva tomu fakt, že zlato nie je ideálnym nástrojom na úschovu celého kapitálu a hotovosť pri aktuálnej inflácii rovnako. Mali by sme v každom prípade zachovať chladnú hlavu a investovať naše peniaze globálne a diverzifikovane a nie lokálne.