Rada guvernérov Európskej centrálnej banky (ECB) a svojom štvrtkovom zasadnutí ponechala nastavenie menovej politiky nezmenené. A to aj napriek tomu, že miera inflácie v eurozóne v januári nečakane vzrástla na 5,1 %, čo je historické maximum od začiatku týchto údajov v roku 1997 a vysoko nad 2-% inflačným cieľom ECB.
Prudký nárast cien vo svete pritom už prinútil konať ďalšie centrálne banky. Britská Bank of England (BoE) vo štvrtok oznámila, že zvýši svoju hlavnú sadzbu o 25 bázických bodov na 0,5 %. Očakáva sa, že americká centrálna banka Fed ju bude nasledovať.
Čítajte viac Sme rekordéri v zadlžovaní sa, onedlho môže prísť stopka. Ako sa budú vyvíjať úroky na pôžičkách a hypotékach?
Predstavitelia ECB však držia jej sadzby stále na rekordných minimách, vrátane zápornej depozitnej sadzby, ktorú účtuje finančným inštitúciám, keď „zaparkujú“ svoju hotovosť v centrálnej banke cez noc. Hoci sa toto rozhodnutie očakávalo, tlak na ECB, aby sprísnila politiku „v priebehu roka“ stúpa, uviedla Fritzi Köhler-Geibová, hlavná ekonómka nemeckého veriteľa KfW.
Podrobné vysvetlenie dôvodov, prečo tak guernéri ECB vo štvrtok rozhodli napriek rekordne vysokému rastu cien, ktorého sme svedkami na Slovensku, aj v celej eurozóne, nájdete tu.
Guvernér Národnej banky Slovenska (NBS) Peter Kažimír v piatok zverejnil komentár, v ktorom uvádza, že existuje dlhý zoznam dôvodov, ktoré v rôznej miere a intenzite vplývajú na ceny: silné oživenie vyspelých ekonomík po kríze, nedostatok surovín a komponentov najmä kvôli pandémii, rekordné ceny energií, fiškálna politika, uvoľnená menová politika, mzdové tlaky, a podobne.
„Rýchly rast cien vo svete sa prelieva na Slovensko. Vývoj svetových cien energií a potravín je suverénne hlavnou príčinou zrýchlenia inflácie u nás. Tlaky na ceny z domácej ekonomiky sú pomerne slabé. Rýchlo rastúce ceny zatiaľ len veľmi mierne tlačia na rast platov a tie zase zvyčajne len slabo vplývajú na celkový cenový vývoj," deklaruje v stanovisku.
Guvernér zároveň zdôrazňuje niekoľko bodov ohľadom aktuálnej ekonomickej situácie:
- Očakáva, že inflácia v eurozóne ostane na vyšších úrovniach dlhšie, než v ECB čakali
- Riziká súvisiace s budúcim vývojom inflácie sú dnes jednoznačne smerom nahor
- To, že v ECB napriek prekvapeniu, ktoré priniesli decembrové a januárové inflačné čísla, nepristúpili k sprísňovaniu, neznamená, že bude otáľať s reakciou
- V marci budú v ECB múdrejší, budú mať viac údajov, vedieť viac o tom, ako sa vyvíja ekonomika, trh práce a ako sa rast cien pretavuje do platov. Rovnako budú vedieť, či sa geopolitické riziká zmiernia, alebo nie.