Cenové stropy na zdražujúce potraviny? Následky budú horšie, ako inflácia, tvrdia analytici

Pri generácii mladých ľudí je to prvýkrát, keď sa stretávajú s intenzívnejším rastom cien vecí, ktoré si kupujú a môže to viesť k viacerým problémom, pripomína analytik spoločnosti INESS Martin Vlachynský.

, 18.01.2022 15:13
žena, obchod, potraviny, nákup, vozík, ovocie,... Foto:
Ilustračné foto.
debata (7)

Rok 2021 priniesol rýchle ekonomické oživenie z pandemického prepadu roku 2020, zároveň sa však po prvýkrát od 90. rokov minulého storočia vo vyspelých ekonomikách dostala do pozornosti cenová inflácia. Rast cien sa v USA, EÚ či v Spojenom kráľovstve koncom roka 2021 pohyboval okolo úrovne 4 – 7 %, čo je výrazne menej ako bolo štandardom napríklad v inflačných 70. – 80. rokoch minulého storočia, či v postsocialis­tických krajinách v raných 90. rokoch.

„Pre generácie mladšie ako 50 rokov je takáto situácia novinkou, s ktorou sa v dospelom živote ešte nestretli. Vnímanie cenovej inflácie môže byť naviac umocnené faktom, že ceny niektorých spotrebiteľských statkov sú citlivejšie vnímané ako iné, napríklad energie či jedlo,” zdôraznil Martin Vlachynský, analytik INESS.

Generálny tajomník OECD Mathias Cormann s premiérom Eduardom Hegerom. Čítajte viac Z 0 na 100 sa ľahko zrýchli, no potom to ide ťažšie. OECD vystavilo Slovensku kritické vysvedčenie

Rastúce ceny pociťujú aj ľudia na Slovensku. V novembri 2021 dosiahla cenová inflácia 5,57 %, najvyššiu mieru od vstupu do Eurozóny. Podľa Štatistického úradu dokonca vlani rástli ceny rýchlejšie, než očakávala odborná verejnosť. „Vývoj počas roka 2021 bol turbulentný, zatiaľ čo prvé dva mesiace spotrebiteľské ceny rástli o menej ako jedno percento, postupne sa dynamika ich rastu zvyšovala. Od júla sa medziročný rast cien dostal nad úroveň troch percent a v poslednom mesiaci roka sa priblížil k šiestim percentám," priblížil riaditeľ odboru cenových štatistík Štefan Adamec.

Vývoj reálnych miezd, teda miezd očistených o infláciu, je však na Slovensku dlhodobo plusový – priemerné mzdy rastú ešte stále o niečo rýchlejšie, ako inflácia.

Na zdražovanie napriek tomu reaguje domáca ako aj zahraničné vlády. Napríklad Maďarský kabinet avizoval, že chce regulovať ceny niektorých potravín. „Od 1. februára budú ceny kryštálového cukru, pšeničnej múky, slnečnicového oleja, bravčového stehna, kuracích pŕs a kravského mlieka s 2,8-percentným obsahom tuku nastavené na úroveň, na ktorej boli vlani pred 15. októbrom, vyhlásil premiér Viktor Orbán na Facebooku.

Podľa INESS je však takéto opatrenie viac škodlivé, ako prínosné. „Štátna regulácia cien je to najhoršie, čo sa môže stať. Je to krok horší, ako samotná inflácia, pretože nielen, že nezmiernite rast cien, ktorý bude naďalej existovať, ale navyše vezmete ekonomike nástroj, ako s tým bojovať. Obchodníci nedvíhajú ceny z rozmaru. Taktiež musia platiť za elektrinu, zamestnancov, či komodity,” pripomína Vlachynský.

Ekonóm z Prognostického ústavu SAV Vladimír Baláž pre Pravdu vysvetlil, že štátne zásahy do určitej miery môžu pomôcť, hlavne sociálne slabším či domácnostiam, v prekonávaní nepríjemných následkov inflácie. „Ako keď dostanete covid a dáte si liek proti horúčke. Teplotu vám zníži, no chorobu nevylieči. Pomohlo by teda skôr, keby sa zvýšili dodávky ropy, elektriny, plynu. Lenže tie neviete vyrobiť vo väčšom množstve zo dňa na deň,” myslí si Baláž.

Vladimir Balaz, Vladim?r Bal??, Čítajte viac Ekonóm Baláž: Matovičova reforma? 2,6 miliónom ľudí sa čiastočne uľaví, budú mať viac peňazí

Ako riešenie navrhujú analytici z INESS sústrediť na znižovanie negatívnych dopadov inflácie. To sú najmä dva konkrétne zásahy: stabilizovať rozpočet na výdavkovej strane, aby sa krajiny pomerne rýchlo a nečakane nedostali dostať do situácie, že o štátny dlh nebude medzi investormi záujem. Druhým krokom je nepodľahnúť pokušeniu na škodlivé regulácie. Verejné výdavky Slovenska v rokoch 2008–2020 rástli jedným z najrýchlejších temp v EÚ. V tomto období narástli o 79 %.

„Nadchádzajúce mesiace budú politicky náročné, rast cien sa do peňaženiek voličov zapracováva ešte len postupne. Núkanie politických „riešení“ inflácie bude intenzívnejšie. Už teraz sú ale verejné financie v hroznom stave a ďalšie rozdávanie nás bude robiť ešte závislejšími od pôžiček a Európskej centrálnej banky, čo sa znovu odrazí na ešte vyššej inflácii,” dodal Vlachynský.

© Autorské práva vyhradené

7 debata chyba
Viac na túto tému: #inflácia #zdražovanie #ceny potravín
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy