Ako má vyzerať nová hrubá mzda
Problém podľa analytikov spočíva v tom, že veľká časť odvodov je vo forme skrytého daňového bremena. Ide o tzv. „odvody platené zamestnávateľom“, ktoré nie sú súčasťou hrubej mzdy. Dnešná podoba hrubej mzdy je tak v skutočnosti len „polohrubá“ mzda. Tá skutočná hrubá mzda by mala zahŕňať všetky dane a odvody platené z produktívnej prace. A to z toho dôvodu, že v skutočnosti si na všetky odvody zamestnanec musí zarobiť svojou prácou.
Riešením tohto problému je preto odstrániť fikciu vo forme arbitrárne stanovenej „polohrubej“ mzdy a nahradiť ju skutočnou hrubou mzdou, ktorá bude v sebe zahrňovať všetky dane a odvody platené z ceny práce. Takýmto spôsobom vzniknú len dva typy miezd:
- čistá mzda, ktorú dostane zamestnanec na ruku alebo na účet a bude predstavovať zdanenú odmenu za prácu.
- hrubá mzda, ktorá bude predstavovať celkové mzdové náklady vrátane všetkých daní a odvodov, ktoré dnes platia zamestnanci a zamestnávatelia.
V porovnaní so zahraničím sme na tom horšie
Keď sa porovnáme napríklad s Českou republikou, v roku 2020 sme v SR mali o 22,5 eura vyššiu hrubú minimálnu mzdu ako v ČR. Ale mali sme o 37 eur vyššie mzdové náklady minimálnej mzdy – teda podnikatelia museli platiť výrazne vyššie mzdové náklady, pričom zároveň zamestnanci dostávali len o 13 eur vyššiu čistú minimálnu mzdu.
Tento rozdiel medzi hrubou minimálnou mzdou a mzdovými nákladmi je ešte výraznejší v Slovinsku. Tu je hrubá minimálna mzda 941 eur, pričom mzdové náklady sú 1 098 eur. Zamestnávateľ tak na odvodoch za zamestnanca platí 16,7 %.
Výrazne väčšia časť nákladov je evidovaná na strane zamestnanca, ktorý z hrubej mzdy platí na odvodoch 285 eur, čo je 30,2 % z hrubej mzdy (a jeho čistá mzda teda dosahuje 656 eur). Na Slovensku je pritom tento podiel platených odvodov otočený. Zamestnávateľ tu platí z minimálnej mzdy 34 % a zamestnanec 17,7 %. To vytvára ilúziu väčšieho rozdielu v minimálnych mzdách medzi nami a Slovinskom. Keďže v medzinárodných porovnaniach sa používa ako ukazovateľ hrubá mzda.
Inšpirácia z Litvy
Podobnú zmenu, ako navrhujú analytici, zaviedli napríklad v Litve. Tam majú od prvého januára 2019 minimálny rozdiel medzi hrubou mzdou zamestnanca a mzdovými nákladmi na jeho zamestnanie. Podarilo sa im zjednotiť odvody platené zamestnancom a zamestnávateľom, stanoviť limit na ich platenie a znížiť ich celkovú výšku. Proces tejto zmeny začal na konci roku 2015, kedy sa návrh prvýkrát objavil v parlamente. Následne štyri hlavné politické strany prebrali tento návrh do svojich volebných programov v roku 2016.
Čítajte viac V porovnaní s vlaňajškom majú Slováci vyššie mzdy. V akom odvetví rástli platy najrýchlejšie? (+ grafy)
Novozvolená vláda v roku 2017 zaradila konsolidáciu odvodov do svojho programového vyhlásenia. Nasledujúci rok sa finálny návrh dostal na vládu a do parlamentu, kde bol schválený v polovici roku 2018. Podobná zmena sa uskutočnila aj v Rumunsku, kde taktiež z daňovo-odvodového systému odstránili ilúziu zamestnávateľmi platených odvodov.
Pred účinnosťou zmien do roku 2019 platil v Litve zamestnanec na odvodoch 9 % a zamestnávateľ 31,18 %. Po zmenách kleslo odvodové zaťaženie platené zamestnávateľom na 1,77 %3 a odvodové zaťaženie zamestnanca vzrástlo na 19,5 %. Pritom však celkový daňovo-odvodový klin v Litve poklesol zo 41,15 % na 37,76 %. 1 milión zamestnancov, z celkového počtu 1,3 milióna litovských zamestnancov, pocítil zníženie daňovo-odvodového zaťaženia.