Pokračovanie článku: Väčšina zamestnancov nevie, koľko skutočne stojí ich práca. Rozdiely sú v stovkách eur

Najcitlivejšia je minimálka

Ekonómovia tiež upozornili, že neznalosť mzdových podmienok sa najviac prejavuje pri najnižšej, minimálnej mzde. Až 80% respondentov totiž výrazne podhodnotilo mzdové náklady minimálky. Tretina respondentov dokonca považuje hrubú mzdu za celkové mzdové náklady zamestnanca. Práve táto neznalosť je podľa INESSu častým zdrojom konfliktov medzi zamestnancami a zamestnávateľmi pri vyjednávaní o výške minimálnej mzdy.

Stačí si predstaviť vyjednávanie o mzde. Zamestnanec chce zvýšiť mzdu o 100 eur, ale v skutočnosti žiada od zamestnávateľa 135 eur. Keď dostane naviac 74 eur, je nespokojný, pritom zamestnávateľ skutočne na jeho odmenu vydal 100 eur. Dva kľúčové subjekty na trhu práce tak „myslia“ v rozdielnych veličinách. Tí prví majú pocit, že čistá mzda nepredstavuje dostatočnú odmenu za ich prácu a tí druhí majú pocit, že platia vysoké mzdové náklady.

Okrem konfliktu umožňuje podľa analytikov súčasná koncepcia „polohrubej“ mzdy udržovať vysoké daňovo-odvodové zaťaženie práce na Slovensku. Viaceré medzinárodné organizácie pritom odporúčajú Slovensku znížiť toto zaťaženie, ktoré je v medzinárodnom porovnaní nadpriemerné. Za rok 2019 bol na Slovensku podiel daní a odvodov na mzdových nákladoch – daňovo-odvodový klin – vo výške 41,88 %, pričom priemer krajín OECD je na úrovni 35,97 %.

„Neznalosť mzdových nákladov nie je prekvapivý výsledok, naopak, pochopiteľný. Je to nežiaduci dôsledok existencie. tzv. hrubej mzdy, ktorá je fiktívnou, účtovnou hodnotou. Hrubá mzda nevyjadruje celkovú cenu práce (nie sú v nej zahrnuté odvodové náklady zamestnávateľa), v skutočnosti by sme ju mali nazývať „polohrubá mzda“," tvrdí Róbert Chovanculiak z INESSu.

Aby zamestnanci poznali skutočné daňovo-odvodové zaťaženie ich práce a ich skutočnú platbu za verejne poskytované služby, je potrebné podľa Chovanculiaka iniciovať zmenu v spôsobe výpočtu odvodov. To chcú dosiahnuť zrušením používania súčasného výpočtu hrubej mzdy a jej nahradenie celkovými mzdovými nákladmi (superhrubou mzdou).

Inštitút preto spustil kampaň, v ktorej chcú dosiahnuť nové uvádzanie platových podmienok.

© Autorské práva vyhradené

19 debata chyba
Viac na túto tému: #dane #odvody #cena práce #daňovo-odvodové zaťaženie #daňovo-odvodová reforma