To predstavuje 25 až 40 % z celkového portfólia chemických výrobkov spracovávaných v chemickom a následných priemysloch Európskej únie. V mnohých prípadoch pritom náhrady uvedených produktov nie sú v súčasnosti známe a dostupné.
„Očakáva sa, že najvýraznejšie budú ovplyvnení následní užívatelia, predovšetkým výrobcovia plastov, lepidiel a tmelov, náterových látok a farieb, pracích a čistiacich prostriedkov a kozmetiky. V slovenských podmienkach to znamená, že budú zasiahnutí hlavne subdodávatelia automobilového priemyslu," uviedol prezident zväzu Roman Karlubik. Chemický sektor na Slovensku by musel nahradiť veľké množstvo chemických látok, ktoré by spadli do navrhovaných nových kategórií nebezpečnosti, menej nebezpečnými dostupnými alternatívami. To by si však vyžiadalo dodatočné náklady a investície a predstavovalo negatívny dopad na zamestnanosť.
Čítajte viac Priemysel dostane 11 miliónov. Je to viac, ako píšu predpisy, odkazuje Budaj
Štvrtý najväčší výrobný priemyselný sektor v Európe je pripravený spolupracovať s Európskou komisiou a členskými štátmi na potrebných zmenách, potrebujú však nový plán transformácie. Ten by mal podľa Karlubíka čo najskôr jasne definovať zoznam látok, ktoré majú byť nahradené a tiež zahŕňať reálny časový harmonogram a opatrenia, ktoré umožnia odvetviu vyvinúť substitúcie, odskúšať ich, vypracovať ich technológie výroby a zrealizovať investície. To je však v najbližšej budúcnosti nereálne.
„Preto sa plán musí zamerať na tie produkty, v prípade ktorých by náhrady mohli byť dostupné ako prvé. Zároveň je absolútne nevyhnutné, aby boli sformulované odpovede na všetky s tým súvisiace otázky zo strany únie a vytvorená adekvátna, masívna finančná podpora. Samozrejme sa dá v negatívnom prípade očakávať dopad na HDP každej krajiny únie, nevynímajúc Slovensko, kde chemický priemysel tvorí každoročne približne 12 až 15% HDP,“ uzavrel Karlubík.