Hodnotu inflácie medziročne najvýraznejšie podporil rast cien potravín o 4,3 percenta, čo je rovnaká hodnota ako v septembri a zároveň najvyššia hodnota od mája 2020. Vplyv zaznamenali váhovo najdôležitejšie potravinové skupiny, a to chlieb a obilniny, mlieko a syry. Medziročne mali vyššie ceny aj mäso, zelenina a ovocie, tie však v porovnaní so septembrom zlacňovali, informoval o tom Štatistický úrad SR (ŠÚ SR).
„Najväčšie položky v štruktúre výdavkov slovenských domácností sú bývanie a energie, zvýšili rast cien zo septembrových 2,6 percenta na októbrových 3,5 percenta,“ uvádza ŠÚ SR. Táto hodnota rástla šiesty mesiac po sebe najmä vplyvom imputovaného nájomného, do ktorého sa premieta vplyv drahších stavebných materiálov. Tento trend už úplne zlikvidoval efekt zlacnenia energií zo začiatku roka, ktorý pozitívne utlmuje infláciu najmä v odbore bývanie celý tento rok.
Na medziročný rast už niekoľko mesiacov výraznejšie vplývajú aj viac ako 25 percentný rast cien palív a od minulého mesiaca aj výrazný rast školského stravovanie v položke závodné stravovanie.
Čítajte viac Slováci majú v bankách uložené rekordné miliardy eur. Čo s nimi robí súčasný rýchly rast cien?
Ceny ťahali pohonné hmoty a stavebné materiály
Medziročná hodnota inflácie v októbri 2021 vzrástla na 5,1 percenta, ceny oproti októbru 2020 boli vyššie vo všetkých 12 sledovaných odboroch. Podľa informácií zo ŠÚ SR najviac sledované ceny potravín sa medziročne zvýšili o 4,3 percenta, čo bol rovnaký medziročný rast ako v septembri. Potraviny boli medziročne drahšie vo všetkých 10 sledovaných potravinových triedach, najviac však zelenina o 10,3 percenta, mlieko a syry o 4 percenta, ovocie o 5,5 percenta, mäso o 2,7 percenta, chlieb a obilniny o 3,6 percenta, ako aj oleje a tuky o 11,9 percenta.
Druhý najvýznamnejší vplyv na rast cien mala doprava, ceny palív v októbri dosiahli nový tohtoročný rekord v dynamike medziročného rastu na úrovni 28,4 percenta. Táto hodnota je však podporená aj bázickým efektom, teda nižším porovnávacím základom v roku 2020, kedy palivá pod vplyvom pandémie zlacňovali. Vyššie boli ceny aj za náhradné diely a príslušenstvo pre osobnú dopravu, ako aj za údržbu a opravy, poznamenal ŠÚ SR.
Rast cien v odbore bývanie a energie, ktorý tvorí najvyšší podiel vo výdavkoch slovenských domácností, dosiahol 3,5 percenta, čo je najvyššia hodnota tento rok. Vývoj bol podporený jednak pretrvávajúcim rastom cien stavebných materiálov v imputovanom nájomnom (medziročný nárast o 11,3 percenta) aj v dvoch ďalších zložkách, a to v údržbe a oprave obydlia (o 9,4 percenta), aj v ostatných službách týkajúcich sa obydlia, kam patria o. i. aj služby spojené s údržbou komínov (o 3,9 percenta), tvrdí ŠÚ SR. V rámci tohto odboru sa tak už úplne vytratil tlmiaci efekt zníženia cien energií zo začiatku roka.
Pod medziročný rast inflácie sa druhý mesiac po sebe podpísali podľa informácií zo ŠÚ SR aj vyššie ceny v odbore reštaurácie a hotely, konkrétne ceny v závodných jedálňach o 33 percent, minulý mesiac táto zložka medziročne zdražela o 32,8 percenta, čo bol dopad zmien vo financovaní obedov na základných školách.
ŠÚ SR konštatuje, že infláciu v medziročnom porovnaní už ôsmy mesiac po sebe navyšoval rast cien tabakových výrobkov po úprave daní vo februári (v októbri o 15,4 percenta) a vyššie ceny alkoholických nápojov, hlavne destilátov a vína. V menšej miere k úrovni inflácie prispeli vyššie ceny za nábytok, bytové zariadenie a bežnú údržbu domácností, pokračujúci rast cien za noviny, knihy a kancelárske potreby, audiovizuálnu a fotografickú techniku, ako aj za kadernícke služby či vyššie poplatky v predprimárnom a primárnom vzdelávaní.
Index spotrebiteľských cien sa v októbri 2021 medziročne zvýšil za domácnosti zamestnancov o 5,2 percenta, za domácnosti dôchodcov a za nízkopríjmové domácnosti zhodne o 4,9 percenta.
Celková miera inflácie od začiatku roka 2021
V súhrne za desať mesiacov roka 2021 v porovnaní s rovnakým obdobím roka 2020 sa spotrebiteľské ceny zvýšili o 2,6 percenta. Medziročne sa index spotrebiteľských cien zvýšil za domácnosti zamestnancov o 2,7 percenta, za nízkopríjmové domácnosti o 2,5 percenta, za domácnosti dôchodcov o 2,4 percenta.
Inflácia by mala pozvoľna zrýchľovať aj v nasledujúcich mesiacoch
K zrýchleniu medziročnej inflácie by čoraz viac mali prispievať ceny potravín, a to ako pod vplyvom bázického efektu, tak aj pod tlakom rastúcich cien agrokomodít na svetových trhoch, či sekundárnych efektov vyšších cien energií, informuje o tom analytik Ľubomír Koršňák. Infláciu (cez ceny tovarov) by dočasne mohli nahor tlačiť i vyššie ceny vstupov vo výrobnom procese. podľa Koršňáka by si ceny pohonných hmôt až do konca roka mali udržať silné dynamiky medziročného rastu, a to aj napriek slabnúcemu bázickému efektu, keď tento efekt plne prevážia stále prevažne rastúcich cien ropy na svetových trhoch.
V priemere v tomto roku by inflácia mala atakovať 3 percentá (aktuálny odhad podľa Koršňáka je 3,1 percenta). „Svoje maximum by inflácia mohla dosiahnuť v úvode budúceho roka (blízko úrovne 7 pecent), kedy by ju mali podporiť aj vyššie regulované ceny energií na bývanie (elektrina, plyn),“ poznamenáva Košňák. Následne by už silný bázicky efekt pri cenách tovarov a potravín mal prispievať k zvoľňovaniu dynamiky medziročného rastu cien naspäť k úrovni 3–3,5 percent v závere budúceho roka. Zrýchľujúci sa rast miezd bude tento bázicky efekt brzdiť len čiastočne – predpokladáme, že viditeľnejší (rast miezd a z toho plynúci rast cien služieb) bude až v druhej polovici budúceho roka. V priemere v budúcom roku by tak inflácia mohla zrýchliť nad úroveň 5 percent. Informuje analytik.
Za rast cien môže aj zrušenie obedov zadarmo
Matej Horňák, analytik Slovenskej sporiteľne tvrdí, že v medziročnom vyjadrení zaznamenali najvyšší príspevok rovnako zo strany imputovaného nájomného, ktorý sa podieľal na viac než jedno percentuálnom bode z miery inflácie. Významne tiež vplývalo zrušenie obedov zadarmo, ktoré sa prejavuje na (medziročnom) raste cien od septembra. Ďalšie faktory sú už tie tradičnejšie, ktoré v štruktúre Slovenská sporiteľňa vidí už dlhšie obdobie, ako ceny potravín a pohonných hmôt či vyššie dane z tabaku.
Inflácia a jej dopad na úspory Slovákov
Inflácia valcuje úroky na bankových vkladoch už piaty rok po sebe. Počas posledných štyroch rokov inflácia na Slovensku vždy prevýšila úroveň úrokovej miery ako na bežných účtoch, tak aj na termínovaných vkladoch. Kým priemerné sadzby na vkladoch s dohodnutou dobou splatnosti od 1 do 2 rokov boli okolo jedného percenta p. a., v prípade bežných účtov, teda vkladov splatných na požiadanie, išlo o ešte nižšiu úroveň v okolí nuly. Rast cien tovarov a služieb sa v rokoch 2017 až 2020 pohyboval v rozmedzí 1,3 až 2,7 percenta. Ani v tomto roku tomu nebude inak, nakoľko nami očakávaná inflácia na úrovni troch percent opäť spoľahlivo prevýši úrokové miery bankových vkladov. V prípade bežných účtov aj naďalej očakávame úroky pohybujúce sa v okolí nuly, pri termínovaných vkladoch do jedného percenta, informuje o tom Eva Sadovská, analytička WOOD & Company.