Rezort hospodárstva napríklad navrhuje, aby dokumenty z elektronickej schránky boli použiteľné na právne úkony bez zaručenej konverzie, chce tiež umožniť predaj nepotravinárskeho tovaru aj po uplynutí jeho exspirácie či zjednodušiť povinnosť hlásenia pobytu zahraničných hostí. „Stále nám však chýba splnenie domácej úlohy pre štátnu administratívu, ktorá musí prepojiť dáta zo všetkých rezortov tak, aby podnikateľ nemusel reportovať to, čo štátna administratíva už má, i keď na inom mieste, a môže požadovanú informáciu použiť bez obťažovania podnikateľa,” doplnil Ďurček.
Jeden krok vpred, dva vzad
Firmy navyše upozorňujú, že výraznou brzdou v biznise sú podľa podnikateľov aj časté zmeny zákonov. „V tých desiatich zákonoch, ktoré v zásade sa týkajú každého, tie zmeny sú plus-mínus každý rok, každé dva týždne v priemere,“ upozornil predseda Združenia podnikateľov Slovenska Ján Solík.
Ako potvrdil Sulík, aj v tejto oblasti dochádza k zmenám. Od júna tohto roka už platí, že ak niektoré ministerstvo navrhne novú reguláciu, ktorá zvýši náklady podnikateľom, musí zároveň ako kompenzáciu jednu zrušiť. „Od budúceho roka sa táto povinnosť zdvojnásobí, pri každom novom pravidle, ktoré pribudne, bude treba zároveň dve ubrať,“ pripomenul minister.
Kilečká pribúdajú
Prvé „podnikateľské kilečko“ schválil parlament na začiatku júla minulého roka. Právna norma priniesla 114 zmien. Upravila napríklad výšku správnych poplatkov, rušila viacero oznamovacích povinností podnikateľov, zaviedla možnosť splnenia si povinností voči Sociálnej poisťovni v ďalšej sedemdňovej lehote či zvýšila o pätinu limit na preukázateľne vynaložené výdavky na spotrebu pohonných látok oproti údajom z technického preukazu.