Posledné desaťročie je obdobím nízkeho rastu cien. Tvrdí Národná banka Slovenska

Ako skonštatoval hlavný ekonóm Národnej banky Slovenska Michal Horváth, Slovensko je ekonomika, ktorá ešte stále dobieha životnú a aj cenovú úroveň vyspelejšieho sveta. Pre takéto krajiny je podľa neho úplne prirodzené mať mierne vyššiu infláciu.

04.10.2021 13:09
nbs-narodna-banka-slovenska-clanok W Foto:
Ilustračná fotka
debata (3)

Z pohľadu centrálnej banky je posledné desaťročie obdobím príliš nízkeho rastu cien, pričom úroveň cien je momentálne 12 % pod úrovňou, kde by mala byť pri stabilnej 2,5-percentnej ročnej inflácii od nášho vstupu do eurozóny.

„Ak by sa ceny tovarov a služieb na Slovensku každý rok zvyšovali povedzme o 2,5 percenta od nášho vstupu do eurozóny, boli by celkovo o 12 % vyššie, ako tomu reálne bolo na konci júna tohto roku. V skutočnosti bola naša inflácia v priemere iba 1,6 percenta ročne od prijatia eura,“ informuje Horváth. Vplýval na to podľa neho pokles cien v rokoch 2013 až 2016. „Iba v tom období totiž ceny na Slovensku mierne klesali. Radosť z toho sme však vtedy nemali. Pokles cien totiž sprevádzali útlm ekonomickej aktivity v eurozóne i doma,“ poznamenal Horváth.

manželia, penzisti, notebook, rozmýšľanie, problém, peniaze Čítajte viac Tretia vlna zvýši výdavky na nemocenské dávky. Usporí sa na nezamestnanosti

V nasledujúcom období síce podľa ekonóma ceny prestrelia úroveň očakávanú pred krízou, ale toto nie je nič nezvyčajné. Cenová hladina rástla rýchlo aj po globálnej finančnej kríze. Tak ako dnes, aj vtedy infláciu ťahali najmä ceny energií. Počas krízy spravidla ceny energií klesajú vzhľadom na ich nižšiu spotrebu. Počas následného oživenia sa vracajú na pôvodnú úroveň, alebo dokonca vyššiu, ak ponuka nedokáže rýchlo zareagovať.

Dnešnú situáciu podľa Horvátha komplikuje ešte fakt, že ide o pandemickú krízu. Pandémia sa vo svete zďaleka neskončila. Pre obmedzenia v chudobných krajinách viazne ťažba nerastných surovín, výroba súčiastok, aj doprava. Bohaté krajiny a Čína pritom už vo veľkom konzumujú a investujú. Navyše sa počas pandémie zmenilo spotrebiteľské správanie a táto zmena pokračuje aj počas zotavovania. „Výroba na tieto zmeny nedokáže reagovať rovnakou rýchlosťou. Vzniká nedostatok, výroba sa obmedzuje a ceny zákonite rastú,“ uvádza Horváth.

Je to však podľa neho len na istý čas. Fungovanie svetovej ekonomiky sa časom vráti do nového normálu. „Preto očakávame, že zrýchlenie rastu cien bude iba dočasné a v roku 2023 sa tempo rastu cien vráti mierne nad dve percentá,“ skonštatoval Horváth.

3 debata chyba
Viac na túto tému: #inflácia #Slovensko #rast cien #Michal Horvát