ANKETA: Experti hovoria o dôchodkovej reforme SaS: Je lepší ako Krajniakov návrh a ktorý prinesie vyššie penzie?

Bez rodičovského bonusu a garantovaného 13. dôchodku. Ekonómov a odborových organizácií sme sa pýtali, ako hodnotia ústavný zákon strany Sloboda a Solidarita v porovnaní s návrhmi ministra práce Milana Krajniaka (Sme rodina)

23.09.2021 13:38
pár, mladí ľudia, mrakodrap, projekcia Foto:
Podľa odborníkov je aj v návrhu zákona od SaS priestor na úpravy, ktoré by zlepšili podmienky penzie pre seniorov.
debata (14)

Najnovšie predstavili vlastný návrh toho, ako majú vyzerať budúce penzie, poslanci SaS. Urobili to po tom, čo nedávno svoju verziu zmien ukázal minister práce Milan Krajniak (Sme rodina). Toho liberáli na svoju konferenciu aj zavolali diskutovať, no on im dal košom. Saskárom odkázal, že ich návrhy sú iba „divadielko“. Krajniak hovorí, že na koaličnej rade už dávno rokujú o jeho plánoch a SaS iba „vytĺka politické body“.

Hlavný rozdiel medzi oboma návrhmi je, že sulíkovci nespomínajú takzvaný rodičovský bonus. Upravuje sa aj vek odchodu do dôchodku, či systém troch pilierov.

kongres SaS sulík grohling Čítajte viac Bez rodičovského bonusu a 13. dôchodku. Saskári ukázali svoje predstavy o penziách, chcú ich pretlačiť do ústavy

Ako hodnotia iniciatívu odborníci, je podľa nich lepšia, ako doterajšie návrhy?

Peter Goliaš, riaditeľ inštitútu INEKO

Zásadný rozdiel je v tom, že návrh SAS neobsahuje zavedenie rodičovského bonusu, ktorý v pôvodnom návrhu ministerstva práce významne zvyšoval deficit penzijného systému. Ministerský aj poslanecký návrh obsahujú zavedenie možnosti odchodu do predčasného dôchodku po odpracovaní 40 rokov, pokiaľ výška dôchodku presiahne určitú zákonom stanovenú sumu. Vplyv na deficit bude závisieť od miery krátenia dôchodku pri jeho skoršom poberaní.

Poslanecký návrh predpokladá v dôvodovej správe zavedenie princípu takzvanej aktuárnej neutrality, podľa ktorého bude suma doživotných dôchodkov rovnaká bez ohľadu na skorší či neskorší odchod do dôchodku. Inými slovami pri skoršom odchode bude dôchodok nižší a pri neskoršom odchode vyšší tak, aby sa ľuďom neoplatilo špekulovať, keďže to nebude mať vplyv na sumu ich doživotných dôchodkov. V prípade dodržania tohto princípu skorší odchod do dôchodku nebude v dlhodobom horizonte zvyšovať deficit.

Poslanecký návrh ústavného zákona definuje základné rámce dôchodkového systému, ktoré majú zlepšiť jeho finančnú udržateľnosť a obmedziť neodborné zásahy. Jedná sa najmä o naviazanie dôchodkového veku na vek dožitia, ale napríklad aj o minimálne garancie pre výšku odvodov do druhého piliera, pravidlá pre vstup a výstup z druhého piliera, nastavenie sporiacej stratégie či výplatnej fázy. To všetko sú oblasti, kde v minulosti došlo k viacerým zásahom, ktoré zhoršili finančnú stabilitu penzijného systému alebo poškodili sporiteľov. Zakotvenie týchto rámcov do ústavného zákona je dôležité práve preto, aby ich už nebolo možné meniť jednoduchou väčšinou v parlamente.

Kriticky vnímam, že sa taký dôležitý zákon nepripravuje vo vláde, ale cez poslancov. Riadny legislatívny proces by zahrnul potrebnú odbornú debatu, ktorá je dôležitá pre odstránenie prípadných nedostatkov návrhu.

Ján Šebo, výskumník Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici a autor Oranžovej obálky

Predložený návrh je zjednodušenou verziou pracovnej verzie ústavného zákona o primeranom hmotnom zabezpečení v starobe, ktorú spracovalo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR a ktorú stopol minister práce.

V predloženom návrhu sú zakotvené jasné princípy transparentnosti a finančnej udržateľnosti prvého priebežne financovaného dôchodkového piliera s tým, že sa naznačujú aj spôsoby, ako sa majú priznávať starobné a predčasné starobné dôchodky z I. piliera. S týmito návrhmi možno súhlasiť. Osobne by som však viac presadzoval transparentnosť a férovosť pri dôchodkoch a jasne by som v návrhu zákona naznačil, že by sme mali zaviesť po vzore Švédska, Poľska alebo Estónska systém individuálnych účtov, kde by sa evidoval objem zaplateného poistného a z tohto objemu by sa vypočítavali dôchodky. Takto by sme zamedzili neustálym hádkam o medzigeneračnej spravodlivosti pri určovaní výšky dôchodkov. Každý by mal dôchodok podľa výšky odvedených príspevkov. Obdobne by sa mali stanoviť aj už priznané dôchodky, aby aj dôchodcovia vedeli, aké vysoké dôchodky voči zaplateným odvodom majú stanovené.

V porovnaní so zámermi ministra Krajniaka môžem uviesť, že predložený návrh ústavného zákona od poslancov NR SR má naozaj snahu o priznanie pravdy a nepokúša sa do systému vnášať neoverené experimenty typu rodičovského dôchodku. Jasne stanovuje, že skorší odchod do dôchodku sa má komunikovať ako pokuta v podobe nižšieho dôchodku a nie ako výhoda, pričom je potlačený fakt, že ženy pri skoršom odchode do dôchodku o 2 roky majú dôchodky nižšie aj o 25% natrvalo.

V návrhu ústavného zákona by sa mala vyriešiť diskriminácia žien pri výchove dieťaťa v podobe bonifikácie osobného mzdového bodu, čo ani minister nemá záujem riešiť.

Predkladatelia v návrhu akcentujú potrebu pravidelného informovania ľudí o očakávaných dôchodkových nárokoch. Takýto portál už výskumníci postavili a úspešne prevádzkujú na neziskovom princípe. Už desaťtisíce ľudí využíva tento portál a samotní užívatelia sa so záujmom zapájajú do zlepšovania portálu Oranžovej obálky. Preto by som skôr odporúčal, aby využívali existujúce, flexibilné, nezávislé a výskumom overené riešenia, ktoré nie sú pod politickým vplyvom, a nemrhali verejné zdroje na stavbu nového systému, ktorý by len napodobňoval existujúci portál Oranžovej obálky.

V návrhu by som však našiel viacero oblastí kde by sa dal dôchodkový systém vylepšiť pre široké spektrum ľudí, avšak cítiť z neho, že sa predkladatelia snažili o dosiahnutie politickej podpory a s týmto cieľom obetovali niektoré mechanizmy, ktoré sú však veľmi potrebné na stabilizáciu a obnovenie dôvery v zdecimovaný dôchodkový systém na Slovensku.

Radovan Ďurana, analytik INESS

Samotná existencia návrhov na ústavné zákony o dôchodkovom systéme je známkou, že v kráľovstve dánskom nie je niečo v poriadku.

Mnohé politické strany využívajú dôchodkový systém na presadzovanie svojich politických a volebných cieľov. To je nevyhnutná súčasť demokracie, tá by zároveň ale mala umožňovať nápravu týchto zmien. Môžu totiž spôsobiť veľkú dieru v štátnej kase a jej kolaps. Využívanie ústavných zákonov tieto korekčné mechanizmy komplikuje, ale ani tie negarantujú dlhodobosť. Súčasný návrh si kladie za cieľ zachovať udržateľnosť súčasného nastavenia dôchodkového systému. Z pohľadu fiškálnych konzervatívcov je to dobrý krok.

Momentálne nie je na stole návrh z rezortu Krajniaka, tak nie je jasné, či je možné porovnávať. aj tento zákon definuje max 12. dôchodkov, čím otvára otázku, čo sa stane so súčasným polovičným 13. dôchodkom.

Ani tento zákon nedefinuje niektoré detaily, ktoré budú kľúčové. Napríklad reštrikcie, ktoré by boli v platnosti v prípade negatívneho vývoja dôchodkového systému. Zavádza sa optout princíp vstupu do piliera. Za zásadnú pridanú hodnotu tohto návrhu považujem , slobodu, ktotrú tento návrh ponecháva sporiteľom pri nakladaní s úsporami.

Milan Krajniak Čítajte viac Lacnejšie sporenie v III. pilieri už od roku 2023. Krajniak ide znižovať poplatky

Milan Kuruc, zakladateľ Občianskeho združenia Pracujúca chudoba

SaS zatiaľ nenavrhuje veľmi konkrétne veci, ale skôr nejaké mantinely a princípy toho, ako by sa malo na dôchodky nahliadať. Napríklad, že dôchodkový vek by sa mal posúvať podľa strednej dĺžky dožitia, nemal by existovať žiaden 13. alebo 14. dôchodok, alebo že na výstup z 2. piliera budete mať dva roky po vstupe.

Tento ústavný zákon je ale zaujímavý tým, že nám dôchodkový systém definitívne betónuje ako systém prvého a druhého piliera. Či je to ale správne, povedať nevieme, pretože nám to nepovedali ani autori zákona. Tomuto návrhu vôbec nepredchádzala diskusia, či je druhý pilier vôbec výhodný a koľko si z neho človek vie do dôchodku odniesť. Nikto nám nevysvetlil, čo sa s uporenými peniazmi stane, keď sa v zlom okamžiku prepadnú trhy, alebo koľko dostanem, keď sa trhom bude dariť a ja si celý život budem sporiť. Bude to 100 eur? Bude to menej? Bude to viac? Koľko to bude pri akom príjme? A bude to stačiť?

Nevyriešenou otázkou druhého piliera je teda reálna výška výnosov a takisto poplatkov, ktoré si za to správcovské spoločnosti berú. Doteraz sme nedostali odpoveď na to, či je vôbec existencia druhého piliera zmysluplná, ale SaS ho vo svojom ústavnom zákone betónuje ako jeden z nosných pilierov dôchodkového systému. Otázne je to obzvlášť aj preto, lebo doteraz sa výnosy z II. piliera neukázali ako obzvlášť zaujímavé. Je preto treba najprv povedať, či II. pilier chceme a keď áno, tak s akými parametrami. Lebo vláda síce tvrdí, že v prvom pilieri nie je dosť peňazí a hrozí nám demografická kríza, ale to čo už nehovorí, je, že peniaze z neho nám odčerpávajú platby do II. piliera a takisto nič nehovorí o tom, že prvý pilier sa môže financovať aj inak, nielen z odvodov pracujúcich, ale aj zmenou daňovo-odvodového mixu.

Čiže tento ústavný zákon mi príde ako krok 2 namiesto toho, aby sme najprv urobili krok 1: reálne sa pozreli na to, čo môžeme z 2. piliera v budúcnosti očakávať.

Martina Nemethová, hovorkyňa Konfederácie odborových zväzov SR

Je veľmi nešťastné, keď sa taká vážna problematika ako dôchodková reforma stáva predmetom súťaže a politického boja medzi politickými stranami, opätovne bez odbornej diskusie so sociálnymi partnermi.

Dôchodkový systém by mal byť ekonomicky vyvážený, ale súčasne musí napĺňať sociálny obsah zakotvený v medzinárodno­právnych dokumentoch, ktorými je Slovenská republika dlhodobo viazaná. Patria sem predovšetkým sociálne záväzky vyplývajúce zo zmluvy o Európskej únii, Európska sociálna charta, Dohovor medzinárodnej organizácie práce č. 102 o minimálnej norme sociálneho zabezpečenia a najviac aktuálny Európsky pilier sociálnych práv prijatý Komisiou EÚ.

Všetky tieto dokumenty zakotvujú právo ľudí v Európe a právo občanov Európskej únie na dôchodky zodpovedajúce výške ich poistných príspevkov a zabezpečujúce primeraný príjem v starobe.

Iba vláda má prostriedky na zabezpečenie týchto jej záväzkov voči vlastným občanom, aj voči európskym inštitúciám a inštitútom. Keďže Slovenská republika vynakladá na sociálne zabezpečenie a v rámci toho aj na dôchodkové dávky jeden z najnižších podielov HDP v rámci členských štátov EÚ, je nesporné, že priestor na zabezpečenie finančnej udržateľnosti dôchodkového systému a súčasne na zlepšovanie ekonomickej situácie ľudí v starobe existuje a nie je dôvod riešiť budúci finančný vývoj na úkor ľudí v postproduktív­nom veku.

© Autorské práva vyhradené

14 debata chyba
Viac na túto tému: #anketa #dôchodky #reforma dôchodkov