„Predaje išli hore hlavne v sekciách teplákových súprav a spodnej bielizne,“ hovorí pre Pravdu generálny riaditeľ Zootu Milan Polák. Ako sa dalo čakať, nedarilo sa inému druhu oblečenia. „Klesli predaje v kategórii šiat, topánok na podpätku a kabeliek. Presne to ukazuje možnosti, kam ľudia mohli a nemohli chodiť,“ pokračuje Polák.
S príchodom pandémie v roku 2020 sa on-line e-shopom zasekol predaj. No potom sa to rozbehlo. „V marci, keď sa začal lockdown a nikto nevedel, čo sa bude diať, na druhý deň nám objednávky najskôr poklesli o približne 30 až 35 percent,“ hovorí marketingová manažérka Mária Padová z on-line e-shopu factcool.com. Dodáva, že začiatkom apríla sa ale situácia otočila. „Objednávky sa dostali na rovnaké čísla ako predtým, a potom v priebehu týždňa nám začali takzvané covidové Vianoce,“ tvrdí.
Čítajte viac Na ozdravenie eurodotácií zostalo desať šibeničných dní
Potvrdzuje slová Zootu, že najväčší záujem bol o domáce oblečenie, športové oblečenie, ale aj spodnú bielizeň. „Mikiny, tepláky, teplákové súpravy, ponožky. To boli kategórie, ktoré sa predávali najviac, pretože všetci boli doma,“ hovorí Padová.
Podobne situáciu vníma aj na slovenskom trhu relatívne nový módny e-shop Zalando. Darilo sa najmä dvom kategóriám – oblečeniu na doma a športovým módnym kúskom. „Zdvojnásobil sa podiel existujúcich zákazníkov, ktorí u nás po prvýkrát nakúpili športové oblečenie. Zaznamenali sme tiež, že zákazníci teraz vyhľadávajú oblečenie a vybavenie na jogu, bežecké a tréningové oblečenie, bundy, tepláky a oblečenie voľnejšieho strihu,“ zareagoval obchod pre Pravdu. Ďalej sa u nich dobre predávali aj mikiny a tepláky. „Mimoriadne obľúbenými sa stali aj ponožky a absolútnym bestsellerom v kategórii obuvi sa stali domáce papuče,“ dodala spoločnosť Zalando.
Ťažké obdobie
Rok 2020 sa do histórie zapíše ako jedno z najnáročnejších období pre módny priemysel, hovorí pre Pravdu Eva Mahdalová, analytička portálu Finlord.cz. „Nielenže s príchodom pandémie došlo k prepadu predajov a teda tržieb, ale zmenilo sa aj správanie zákazníkov a došlo tiež k narušeniu dodávateľských reťazcov,“ dodáva odborníčka.
Pripomína, že na základe čísiel od najväčšieho on-line porovnávača cien Heuréka je móda tretia s najväčším trhovým podielom s 8 percentami. Viac mala iba elektronika s 38 percentami a dom a záhrada s 19 percentami. Dáta tiež prezrádzajú to, že za celý minulý rok Slováci minuli na internete až 1,75 miliardy eur. Oproti roku predtým to bol nárast takmer o 30 percent, z čoho vyplýva, že v covidovom období e-shopy rástli.
Čítajte viac Slovenský patent prekonal lídra na trhu. InoBat predstavil prvé batérie
Mahdová sa nečuduje, že pandémia zmenila nákupné správanie ľudí. „Nielen, že začali nakupovať on-line, ale aj počas lockdownu začali ľudia uprednostňovať pohodlný štýl namiesto kancelárskej módy. Ľudia teda stavili na tepláky, tričká, mikiny, legíny a tenisky,“ hovorí s tým, že nie všetkým e-shopom sa mohlo rovnako dariť. „Ľudia skôr nakupovali na marketingovo známych veľkých módnych e-shopoch, ktoré fungujú na báze agregátorov. To sú napríklad About You či Zalando,“ dodala Mahdalová.
Hlavný ekonóm Trinity Bank Lukáš Kovanda hovorí, že cez pandémiu e-shopy zažili rekordný boom. „Časť zákazníkov im zostáva aj po odznení pandemických lockdownov. A to preto, lebo sa zatvárali niektoré kamenné prevádzky,“ hovorí Kovanda. Dodáva, že nie všetky značky mohli vyjsť z pandémie so ziskami. Najmä značky spoločenských odevov sú na tom teraz finančne zle, pretože dopyt po tomto druhu šiat počas pandémie razantne klesol.
Výroba rúšok neprilákala
Niektoré módne e-shopy začali vyrábať a predávať ochranné pomôcky, ako sú rúška a respirátory. Tvrdia však, že nešlo o „marketingový ťah“ ako prilákať nových zákazníkov, ale o nový módny doplnok, ktorý mal doladiť a skrášliť outfity. „Pridali sme do sortimentu látkové rúška, neskôr aj respirátory, ale nebol to pre nás produkt, na ktorý by sme lákali nových zákazníkov. Brali sme to skôr ako niečo, čo sme nosili všetci každý deň a zákazníci si nimi dopĺňali objednávky,“ tvrdí Padová.
Trend s výrobou rúšok neobišiel ani iné spoločnosti. V prvej vlne Zoot hneď začal šiť látkové rúška, pričom využil svoje krajčírky. Tieto rúška rozdával zákazníkom a pribaľoval ich do objednávok. Taktiež ich vyvážal do nemocníc. „Dokonca sme pri našich kanceláriách vytvorili „rúškovník“. Strom, na ktorý sme vešali rúška, a okoloidúci si ich mohli zadarmo zobrať domov,“ poznamenal Polák.
Nemyslí si, že by predaj rúšok zvýšil počet nových zákazníkov. V Zoote sa sústreďovali na módne, látkové rúška, ktoré si ľudia nakupovali ako doplnok k oblečeniu. Na ochranných pomôckach spoločnosť nechcela zarobiť. „So zákazníkmi sme komunikovali veľmi opatrne. Vedeli sme, že téma Covid-19 ich už hnevá a u nás si ľudia majú robiť radosť. Covid a radosť príliš nešli dohromady,“ dodal Polák.
Našli sa aj e-shopy, ktoré sa predaju rúšok nevenovali, ale skôr sa zamerali na iné služby. „Zalando nepredáva ochranné pomôcky, pretože sa chce sústreďovať na našu hlavnú činnosť, ktorou je ponúkanie najkomplexnejšieho sortimentu módnych a lifestylových výrobkov,“ podotkli zo Zalanda.