Najlacnejší chlebík, ktorý reťazce predávajú pod označením konzumný, začína prekračovať obchodníkmi po celé minulé desaťročie tvrdo hájenú psychologickú hranicu jedného eura. Je len otázkou času, kedy slovenský štandard zdražie o 10, možno 20 centov. Minulosťou bude onedlho aj 8-centový rožok.
Ľudia, aj tí čo sa nezaujímajú o poľnohospodárstvo, spozorneli. Už dlhšie registrujú, spočiatku plazivý, ale od leta tohto roka už rýchly rast cien niektorých potravín. Zelenina je medziročne drahšia o takmer 13 percent, oleje a tuky o 7,5 percenta. Tradičný potravinový základ obchod držal ešte na uzde – chlieb, mäso, mliečne výrobky, syry a vajcia zvýšili svoju cenu o necelé dve percentá, čo bežný spotrebiteľ takmer nepostrehne.
Čítajte viac Ceny pečiva rýchlo rastú. Minister Vlčan vyhlásil pomoc aj pre pekárov, môžu sa hlásiť o milióny
Situácia sa však začína meniť. Jeseň prinesie pri pekárenských výrobkoch vyššie ceny, čo pocítia najmä ľudia s nižšími príjmami. Vývoj sa nepáči ani mladým rodinám, pretože ich rozpočty zaťažujú splátky hypoték, rôzneho spotrebného tovaru, drahší benzín. Už vedia, že im hrozí aj razantné zdraženie elektriny a plynu.
Mladá mamička nakupujúca v jednom z veľkých reťazcov povedala, že už teraz sú príjmy a výdavky jej rodiny na hranici možností. Reptajú aj dôchodcovia. Ale ani poľnohospodári, hoci dostávajú za pšenicu sumy, ktoré boli ešte pred rokom z kategórie snov, nie sú spokojní. Najmä tí, čo chovajú dobytok alebo ošípané či hydinu. Mimoriadne nespokojní sú producenti mlieka. Od roku 2010 predávajú liter mlieka za priemernú cenu ani nie 32 centov, čo je toľko ako pri vstupe do EÚ.
V obchodoch liter mlieka stojí v akcii 45 centov, privátna značka reťazca vyjde na necelých 60 centov, ale pod značkou mliekarne je mlieko o 35 centov drahšie. Táto nerovnosť plodí viac než zlú krv. Šéf Zväzu prvovýrobcov mlieka Alexander Pastorek hovorí o tom, že 20 percent mliečnych farmárov do roka či dvoch radšej prestane chovať kravy, ako by mali produkovať stratu. Potom ľudia uvidia, koľko bude stáť mlieko, mliečne výrobky, keď v ponuke preváži dovoz.
Nedražie len obilie
Čo sa to vlastne odohráva za oponou výroby potravín? Pekári, pravdaže, neupečú chlieb bez pšeničnej múky, ale jedným dychom vysvetľujú, že súčasné obchodné ceny, za ktoré predávajú chlieb, pečivo a ostatné výrobky obchodu, sú neudržateľné, aj pre rast energií – elektriny a plynu, nafty. Náklady na chlieb zaťažujú príplatky za soboty, nedele, sviatky, drahá likvidácia obalov.
"Množstvo týchto nákladových potôčikov vytvorilo záplavovú vlnu, ktorá je bez zvýšenia cien neudržateľná,“ hovorí Slavomír Moravčík, ktorý stojí na čele Liptovských pekární a cukrární Včela.
Desiatky pekární sa dostali do neriešiteľnej situácie. Včela, ktorá sa ešte drží nad vodou, dostala v ostatnom čase tri ponuky z východného Slovenska, aby prevzala tamojšie pekárne. "Nemáme záujem, vôbec nevieme, čo bude. Kto nám zaručí, že sa opäť nezatvorí Slovensko ako vlani?“ pýta sa Moravčík.
Hra s gramážou a cenou
Tí, čo zažili éru socializmu, si pamätajú, že 60-gramový rožok stál celé desaťročia 30 halierov. Štátom dotovaná cena sa stala neudržateľnou, ale Štrougalova vláda symbolu lacných potravín zvýšila cenu pri nezmenenej hmotnosti len na 40 halierov.
V 90-tych rokoch, keď sa živelne začal utvárať voľný trh, stratil rožok na váhe 10 gramov. Bola to odpoveď pekárov na tlak obchodu udržať ľudovú cenu rožka. K najväčšiemu zlomu cien došlo v roku 2007, keď zdražel z jednej slovenskej koruny na 1,50 Sk.
Pre reťazce sa stal rožok tovarom, ktorý neváhali pravidelne dávať do akcií. Mohli si vyberať z 500 pekární, ktoré grilovali akciovými cenami. Odpoveďou pekárov bolo zoštíhlenie rožka z 50 na 40 gramov a menej tuku v nich.
Po prechode na euro sa ustálila cena rožka najprv na päť centov, potom šesť, až sa vyšplhala na súčasných osem centov. Ručne vyrábané rožky stoja aj 10–11 centov. Keď sa dostala na pretras otázka zníženia DPH z 20 na 10 percent, zvýšili pekári hmotnosť rožka na 50 gramov. Aký bude ďalší vývoj ceny a hmotnosti najpopulárnejšieho slovenského pečiva, ukáže prelom rokov 2021 až 2022.
Výrobcovia potravín sú presvedčení, že nemajú inej voľby, len v tvrdých rokovaniach s obchodníkmi vyjednať vyššie ceny potravín. Domnievajú sa, že zvýšenie ceny by mali ľudia ešte uniesť.
Chlieb už nehrá v jedálnom lístku takú rolu, ako povedzme v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch, keď ho ľudia skonzumovali dvojnásobne viac ako dnes – ročne 70 kilogramov. V súčasnosti klesla spotreba na hlavu a rok pod 35 kilogramov, čo je, mimochodom, toľko ako v roku 1935.
Čo jedni unesú, iní nemusia
Pravda, slovenská spoločnosť sa vyvíja, jej nároky na skladbu potravín sa menia. Prejavilo sa to aj v ponuke chlebíka. Sortiment predávaného chleba neuveriteľne narástol. No spolu s nimi aj cena. Za povšimnutie stojí, že kým základný konzumný chlieb stojí niečo medzi 1 až 1,10 eura za kilogram, potom všetky s rôznymi chuťovými variáciami sú podstatne drahšie a ich kilogramová cena hravo prekonáva dve aj tri eurá. Ak by sa aj realizovalo zdraženie, ktoré by si priali pekári, a to v desiatkach percent, tak povedzme pri 10 až 20 percentách by vyšiel konzumný chlieb na 1,20 až 1,30 eura, ale za prémiové chleby by si kupujúci priplatili viac, možno aj o pol eura.
Slovákom ukrajujú nákupy potravín približne pätinu z rodinných rozpočtov. Upozorňuje na to známa analytičku trhu s potravinami Eva Sádovská zo spoločnosti WOOD & Company. Je to málo či veľa? V porovnaní s Rakúskom a Nemeckom veľa, pretože tam náklady na potraviny odčerpávajú ľuďom 9 až 11 percent zo všetkých výdavkov. Vyše roka života s pandémiou, pravdaže, ovplyvnilo životy ľudí, mnohí prišli o prácu, žili z podpôr, ale napriek tomu stále majú za čo nakupovať potraviny. Sádovská dáva do pozornosti výrazný nárast úspor v bankách.
To, že by ľudia mali vlnu zdraženia prežiť, naznačil aj minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Samuel Vlčan, keď pre RTVS v utorok povedal, že v službách a priemysle boli medziročné nárasty reálnych miezd o desať percent. Vyššie príjmy by podľa neho mali pomôcť občanom zvládnuť aj zvyšujúci sa rast cien potravín.
Háčik je však v tom, že obyvateľstvo Slovenska netvorí príjmovo homogénnu – rovnorodú skupinu. Hoci priemerná mesačná mzda prekročila 1 200 eur, ani samotní pekári, ktorí pečú chlieb náš každodenný, ju nedosahujú. S čosi viac ako 730 eurami mesačného zárobku tvoria, naopak, rastúcimi cenami všetkých tovarov a služieb zraniteľnú skupinu obyvateľstva, do ktorej možno zaradiť aj pracovníkov niekoľko mesiacov kolabujúceho gastrosektora. Nehovoriac o státisícoch slovenských dôchodcov. To, že niektoré vrstvy občanov unesú v súčte všetky životné výdavky, nielen na potraviny, môže iným robiť problémy.
Obchod pekárov chápe, ale …
"Pekári majú za sebou mimoriadne ťažké obdobie. Počas pandémie si na nás štát nespomenul. Pekárne roky živoria, vyššie ceny nie sú rozmarom, ale nevyhnutnosťou, aby sme mohli investovať do modernizácie, boli konkurencieschopní a mali viac peňazí na mzdy,“ povedala Tatiana Lopúchová, predsedníčka Zväzu pekárov, cestovinárov a cukrárov na Slovensku. Rezort pôdohospodárstva sa teraz chystá vyhlásiť výzvu na 170 miliónov eur, v ktorej budú oprávnenými žiadateľmi aj pekári. Malo by to uľahčiť tak prepotrebnú modernizáciu pekární. "Pán Boh zaplať za sľúbené peniaze. Keby to bolo len pre pekárov, cestovinárov a cukrárov, ešte sa aj pokloníme, lenže to ide pre celé potravinárstvo, ktorého investičný dlh je niekoľkonásobne vyšší,“ pripomenula Tatiana Lopúchová realitu, v ktorej sa nachádza odvetvie vyrábajúce chrumkavý chlieb.
Osem, možno deväť z desiatich spotrebiteľov nakupuje chlieb a pečivo v reťazcoch. "Dnes sa nedá povedať, či a o koľko bude rásť cena pečiva, to bude závisieť od rokovaní medzi pekármi a obchodníkmi,“ povedal Martin Krajčovič, predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu. Dodal, že obchodníci rozumejú pekárom, že objektívne vzrástla cena pšenice na európskom trhu, že nedostali covidovú pomoc ako konkurencia, že na Slovensku je vysoká cena práce, ale to neznamená, že na to má doplatiť slovenský spotrebiteľ.
Podľa Krajčoviča je v tejto chvíli ešte predčasné hovoriť o cene, rokovania nielen s pekármi, ale aj s ďalšími dodávateľmi sú len na začiatku. Pripomenul, že slovenskí pekári nie sú konkurencieschopní v segmente dopekaného pečiva a požiadavky na zvyšovanie cien sú v priemere vyššie od slovenských dodávateľov ako od dodávateľov zo susedných krajín. Niektorí obchodníci disponujú aj vlastnými pekárňami, kde produkujú vlastné pečivo, náklady majú lepšie pod kontrolou a sú flexibilnejší v ponuke pečiva pre spotrebiteľov.
Prečo sa zbláznili trhy s obilím
Strmý, už roky nevídaný rast cien obilia je dôsledkom súbehu viacerých faktorov. Na jednej strane to bola celosvetová pandémia koronavírusu a na druhej nižšia produkcia obilia. Súčasne niektoré krajiny, Čína predovšetkým, ako aj severoafrické štáty, začali skupovať pšenicu, kukuricu, sóju, čo pri poklese svetových zásob obilnín vytlačilo ich ceny na historické maximá.
O dramatický rast cien sa pričinili aj obchodníci z rôznych investičných a tiež dôchodkových spoločností, opisuje pozadie pšeničnej cunami Jozef Rebro zo spoločnosti Arimex, ktorá roky obchoduje s obilím. Pestrá zmes neraz špekulatívnych kupcov vyhnala cenu potravinárskej pšenice na 230 eur za tonu na burze Matif v Paríži, ktorá slúži ako orientačný bod aj pre trh s obilím na Slovensku.
Obvykle bývajú ceny na Slovensku nižšie ako na parížskej burze. Teraz však poľnohospodári dostávajú ponuky v rozmedzí 210 až 225 eur za tonu pšenice. Vtip je v tom, že kým v západnej Európe je nedostatok kvalitnej potravinárskej pšenice, Slovensko ju dorobilo, hoci v porovnaní s vlaňajškom dopestovalo o 200-tisíc ton pšenice menej.
Počasie neprialo Kanade, najväčšiemu výrobcovi tvrdej pšenice. Rebro odhaduje, že namiesto obvyklých 6,5 milióna ton dopestuje len necelé štyri milióny ton. To katapultovalo ceny durumky, tvrdej pšenice z lanských 240 eur na súčasných 400 eur za tonu. Pre milovníkov cestovín to znamená, že si za ne riadne priplatia.
Na otázku, ako sa premietne zdraženie surovín do cien potravín, Rebro povedal, že veľa bude závisieť od politiky obchodných reťazcov. "Marže obchodných sietí sú dostatočne vysoké na to, aby utlmili rast cien surovín,“ myslí si Rebro.